Čekejte, prosím...
A A A

Hledaný výraz nenalezen

Hledaný § nenalezen

259/1924 Sb. znění účinné od 1. 6. 1925 do 31. 12. 1965

259

 

Živnostenský zákon pre územie

Slovenska a Podkarpatskej Rusi

zo dňa 10. októbra 1924.

 

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

HLAVA I.

(§ 1)

A. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.
1. Rozdelenie živností.

§ 1.

(1)

Živnosti sú:

a)

slobodné;

b)

remeselné;

c)

koncessované.

(2)

Remeselné živnosti sú také, pri ktorých ide o zručnosti, ktoré vyžadujú vzdelania v živnosti vyučením a ďalším zamestnaním pri nej (§§ 15-21).

(3)

S obmedzeniami obsaženými v piatom odstavci vyhlašujú sa tieto živnosti za remeselné:

1.

Hrnčiari, kachliari.

2.

Sklenári, brusiči skla, ryjci skla.

3.

Kováči, motykári, hamorníci, panvári, krúžkári, retiazkári, cvočkári, uzdári, kováči vozov, vozoví zámočníci:

4.

Nožiari, brusiči na ostro, výrobci chirurgických nástrojov.

5.

Pilnikári.

6.

Zámočníci, strojní zámočníci.

7.

Brusiči kovu a ocele, ostrohári, ihlári, brdári.

8.

Sitári, rešetári.

9.

Klampiari.

10.

Medikovci, kotlári.

11.

Kovolejci, mosadzníci, cínari.

12.

Bronziari, pasíri, výrobci tovaru z čínskeho striebra, výrobci kovového galanterného tovaru, ciseléri.

13.

Zlatníci, strieborníci, klenotníci.

14.

Kovotepci, zlatotepci, striebrotepci.

15.

Ryjci, kovoryjci, metalografovia, ryjci foriem, ryjci nôt, smaltovníci, prepletači ozdôb (guljošéri).

16.

Platnieri.

17.

Zvonári.

18.

Kolári.

19.

Kočiarníci.

20.

Mechanikovia, výrobci chirurgicko-lekárskych prístrojov, optikovia.

21.

Hodinári.

22.

Výrobci hudobných nástrojov.

23.

Košikári.

24.

Bednári.

25.

Stolári.

23.

Rezbári dreva.

27.

Sústružníci (tokári).

28.

Dymkári (fajkári) a rezbári morskej peny.

29.

Hrebenári, vejárnici, rezbári kosti.

30.

Sochári (živnostenskí sochári).

31.

Koželuhovia, barviari koží.

32..

Brašnári, remenári, sedlári, postrojníci, bičiari.

33.

Kefári, štetkári.

34.

Povrazníci.

35.

Prymkári a gombári, šnurári a portári, výrobci zlatého a strieborného drôtu, piliari a priadelníci zlata a striebra.

36.

Stužkári.

37.

Vyšívači zlatom, striebrom a perlami.

38.

Barviari látok a priadze.

39.

Čalúnici.

40.

Výrobci lôžkových pokrývok.

41.

Krajčíri.

42.

Obuvníci (čižmári a zhotovitelia črievic).

43.

Kopytkári.

44.

Rukavičkári a úväzkári (bandažisti).

45.

Slnečnikári a dážďnikári.

46.

Kožušníci (kušnieri), čiapkári a barviari kožušín.

47.

Klobučníci.

48.

Modisti.

49.

Výrobci umelých kvetín, ozdobníci pier.

50.

Holiči, kaderníci a parukári (vlásenkári).

51.

Knihári, výrobci galanterných predmetov, krabíc a púzdier.

52.

Pekári.

53.

Cukrári, koláčnici, mandoletári, výrobci kanditov, oplatkári.

54.

Pernikári a voskári.

55.

Mäsiari, udenári.

56.

Mäsiari koňskí, udenári koňskí.

57.

Mydlári a sviečkári.

58.

Dláždiči, pokiaľ provodzovanie živnosti vzťahuje sa na dláždenie verejných ciest prirodzeými kameňami.

59.

Pokrývači škridlicou a bridlicou.

60.

Natierači a lakýrnici, maliari štítov a písma, priemyselní maliari priemyslových výrobkov, pozlacovači a okrašlovači, maliari izieb.

61.

Štukatéri.

62.

Tkáči (tkalci) plátna a súkna, výrobci halien.

63.

Zhotovitelia stávkového tovaru.

64.

Výrobci juty.

65.

Fotografovia portrétov.

66.

Similizéri.

67.

Studniari.

(4)

Pre živnosti v tej istej položke uvedené platí preukaz spôsobilosti podaný pre jednu nich. Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného snáď spoločenstevného sväzu a príslušných spoločenstiev, môže vláda nariadením zmeniť rozdelenie živností na skupiny. Tiež môže po návrhu príslušného spoločenstva vládnym nariadením byť predpísané, že v závode navrhujúceho spoločenstva alebo v určitých jeho častiach, všetky živnosti uvedené v odstavci 3. položke 60 alebo jednotlivé z nich čo do preukazov spôsobilosti pokladať treba za uvedené vo zvláštnych položkách.

(5)

Obchodné živnosti a podniky provodzované po továrnicky sú vyňaté z vriadenia medzi remeselné živnosti. Priemysel domáci bude upravený zvláštnymi zákony.

(6)

Je-li pochybné, či niektorý živnostenský podnik pokladať treba za podnik po továrnicky provodzovaný alebo za obchodnú živnosť, rozhoduje o tom živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru a príslušné spoločenstvá; o odvolaní potom rozhoduje minister priemyslu, obchodu a živností.

(7)

živnosti, u ktorých verejné príčiny toho vyžadujú, aby ich provodzovanie závisela od zvláštneho povolenia, pokladajú sa za koncessované živnosti (§ 22 až 39).

(8)

Slobodné živnosti sú všetky tie, ktoré nie sú vyhlásené za remeselné alebo koncessované.

HLAVA II.

(§ 2-39)

2. O podmienkach samostatného provodzovania živnosti.

§ 2.

Svojprávnosť.

(1)

Samostatne provodzovať nejakú živnosť môže zpravidla len ten, kto má právo svoje imanie sám spravovať.

(2)

Na účet osôb, ktoré nemajú práva samy spravovať svoje imanie, môžu provodzované byť živnosti spôsobilým námestníkom (dielovedúcim, obchodvedúcim) alebo nájomcom (§ 71). keď k tomu privolia ich zákonní zástupcovia a poručenský úrad.

(3)

Pohlavie nerozhoduje pri dovolení živnosť provodzovať.

§ 3.

Osoby právne a spoločnosti.

(1)

Právne osoby môžu provodzovať živosti pri rovnakých podmienkach ako osoby jednotlivé, musia však sriadiť spôsobilého námestníka (obchodvedúceho, dielovedúceho) alebo nájomcu (§ 71).

(2)

Spolky však môžu živnosti provodzovať iba potiaľ, pokiaľ podľa stanov sú k tomu povolané.

(3)

Úrad živnostenský môže spoločnostiam povinným k protokolovaniu firmy vydať živnostenský list alebo udeliť koncessiu tiež bez preukazu o protokolovaní firmy, jestli ináč dostatočným spôsobom je dokázané, že spoločnosť bola založená. Vo všetkých prípadoch však nech sa predpíše primeraná lehota k dodatočnému opatreniu dokladov o vykonanom zpise; prejde-li táto lehota, živnostenský list alebo koncessný dekret buď odňatý ako neplatný.

§ 4.

Stav alebo služba.

Nakoľko osoby duchovné a reholníci, vojaci, verejní úradníci alebo iné osoby postavené vo verejnej službe vylúčené sú z provodzovania živnosti, stanovia príslušné predpisy.

§ 5.

Vylučovacie dôvody.

Bol-li kto odsúdený pre nejaký zločin vôbec, pre prečin alebo pre prestupok spáchaný zo ziskuchtivosti alebo smerujúci proti verejnej mravopočestnosti, alebo pre zavinený úpadok (konkurz), pre podlúdnictvo, pre ťažký dôchodkový prestupok, spáchaný zkrátením nepriamych daní alebo dávok, môže sa mu odoprieť, aby živnosť nejakú nastúpil, ak by dľa zvláštnej povahy živnosti, hladiac na osobu podnikateľa a na trestný čin ním spáchaný bolo sa obávať, že by ju zneužíval; v takomto prípade ani nemôže sa dopustiť, aby živnosť nastúpil, dokiaľ vyšetrovanie trvá.

§ 6.

(1)

Bolo-li niekomu sudcovským alebo administratívnym usnesením zakázané provodzovať nejakú živnosť, nemôže sa mu povoliť, aby nastúpil živnosť inú, provodzovaním ktorej zmarený by bol účel oného usnesenía.

(2)

Bol-li kto odsúdený sudcovským usnesením, je vylúčenie účinným len dotiaľ, dokiaľ zákonné následky trestu trvajú; stalo-li sa to administratívnym usnesením, živnostenský úrad II. stolice môže zrušiť vylúčenie takýchto osôb, so zreteľom na ich pozdejšie dlhšie bezúhonné chovanie.

§ 7.

Obecný sväzok.

Ak chce kto nejakú živnosť nastúpiť, nie je treba, aby prijatý bol do sväzku tej obce, ktorej živnosť chce provodzovať, a nemení sa tým príslušnosť do obce.

§ 8.

Cudzozemci.

(1)

Cudzozemci sú, nakoľko zákonom nie je ináč ustanovené, pripustení k nastúpeniu a provodzovaniu živnosti, jestliže v štáte, ktorému náležia, sú československí štátni príslušníci k nastúpeniu a provodzovaniu živnosti pripustení. Preukaz o tom má sa podať, pokiaľ nieto štátnych smlúv alebo vládnych osvedčení o vzájomnosti, prehlásením ministerstva priemyslu, obchodu a živností, vydaným v dohode s ministerstvom vecí zahraničných.

(2)

Ak nemôže vzájomnosť byť dokázaná, potrebujú cudzozemci výslovného pripustenia od živnostenského úradu druhej stolice.

§ 9.

Provodzovanie viacerých živností v tej istej dobe.

Jedna a tá istá osoba môže zároveň provodzovať niekoľko živností, ak vyhovie zákonným požiadavkom.

§ 10.

Provodzovanie živností v pohraničnom okrese.

Živnosti, ktoré zabývajú sa vecmi podrobenými kontrole, môžu v pohraničnom okrese i nabudúce provodzované byť len pod podmienkami predpísanými finančnými zákonmi.

B. ZVLÁŠTNE USTANOVENIA.
a) Dotyčne slobodných živností.

§ 11.

(1)

Kto nie je vylúčený predpismi hlavy II. je oprávnený samostatne provodzovať každú slobodnú živnosť.

(2)

Podnikateľ však prv, ako počne provodzovať živnosť, zaviazaný je ohlásiť to úradu.

§ 12.

(1)

V tejto ohláške uvedené buď meno, vek, bydlisko a štátna príslušnosť podnikateľa, ďalej zvolené zamestnanie, a síce toto s označením predmetu podniku čo možné presným, konečne miesto, kde sa bude provodzovať, a ak je ho treba, tiež privolenie zákonného zástupcu a poručenského súdu (§ 2). K ohláške buď súčasne pripojené potvrdenie o zaplatení inkorporačnej taxy (§ 156, odst. 2).

(2)

Ak môže živnosť podľa §§ 2 a 3 provodzovaná byť iba námestníkom alebo nájomcom, náležitosti tuto, zmienené vzťahujú sa tiež na jeho osobu.

(3)

V jednu ohlášku nesmú byť pojaté dve alebo viac živností. Výnimka platí iba dotyčne takých živností, slúčených v sozname remeselných živností pod tou istou položkou v skupinu, ktoré podľa miestnych potrieb a zvykov bývajú zpravidla spoločne provodzované, a ku nastúpeniu ktorých stačí jednotný preukaz spôsobilosti.

§ 13.

(1)

Ak niet dľa tohoto zákona žiadnej prekážky, hladiac na osobu, živnosť a provodzovacie miesto a ostatné náležitosti § 12 predpísané, úrad vydá živnostenský list, aby žiadateľ mohol sa legitimovať.

(2)

Ináč uloží strane, aby provodzovanie nezahájila alebo aby v ňom nepokračovala, dokiaľ prekážka nebude odstránená.

b) Dotyčne obchodných živností viazaných preukazom spôsobilosti.

§ 14.

(1)

K nastúpeniu obchodných živností, dotknutých v § 53, odstavci 3 4, je okrem všeobecných (§§ 2 až 10) požiadavkov treba ešte preukazu spôsobilosti.

(2)

Preukaz buď podaný výučným listom a lebo učebnými vysvedčeniami o riadne ukončenom učebnom pomere a vysvedčením o slúžobnej dobe aspoň dvojročnej v obchodnej živnosti, pri čom však celé zamestnanie má obsiahnuť dobu aspoň päť rokov.

(3)

Učňovskému zamestnaniu v obchodnej živnosti rovná sa praktikantské zamestnanie pri kancelárskej a kontornej práci v živnostenskom podniku po továrnicky provodzovanom, služobnej dobe v obchodnej živnosti však rovná sa služobná doba pri predaji tovaru výrobných živností, počítajúc k nej i prácu v kancelárii a kontore, pri čom celé zamestnanie rovnako trvať má aspoň päť rokov.

(4)

Tento preukaz môže zcela alebo z časti nahradený byť vysvedčením o vykonanej s prospechom návšteve učilišťa, ktoré bolo uznané k tomu za spôsobilé; služobné vysvedčenie však buď i v tomto prípade predložené. Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného snáď spoločenstevného sväzu a spoločenstva označia sa vládnym nariadením príslušné ústavy a tiež sa určí, do akej miery preukaz učebnej doby s nahraďuje návštevou tých učilíšť. Týmto nariadením môže slúžobná doba, predpísaná v predchodzích odstavcoch, snížená byť pre absolventov vyšších obchodných škôl na jeden rok.

(5)

Vzhľadom na verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti treba použiť, čo sa týče preukazu spôsobilosti, analogicky ustanovení § 20.

(6)

Aby možno bolo prejsť z výrobnej živnosti, z obchodnej živnosti neviazanej preukazom spôsobilosti alebo z obchodne-tržobného povolania, ktoré nie je podrobené predpisom živnostenského zákona (banky, sklady, železničné a paroplavebné podniky, zárobkové a hospodárske družstvá, baňské a monopolové podniky atď.) k niektorej obchodnej živnosti zmienenej v § 53, odst. 3 a 4, živnostenský úrad (§§ 238-239) vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, ako aj príslušné spoločenstvo, môže výnimečne udeliť dišpenz od preukazu spôsobilosti vtedy, ak bol žiadateľ aspoň päť rokov činným v príslušných zamestnaniach.

(7)

Živnostenský úrad druhej stolice môže v prípadoch mimoriadneho zreteľa hodných upustiť aj od celého preukazu spôsobilosti.

c) Dotyčne remeselných živností.

§ 15.

(1)

Ak chce kto nastúpiť remeselnú živnosť, zachovať treba predpisy §§ 11, 12 a 13, a okrem toho žiada sa preukaz spôsobilosti.

(2)

Tento má obsahovať preukaz:

a)

že učebný pomer bol riadne ukončený, a to pri osobách, ktoré sa vyučily u živnostníkov, ktorí boli členmi spoločenstva, predloženým listom tovaryšským, vydaným od tohoto spoločenstva (§ 147), pri osobách však, ktoré sa vyučily v živnostenských podnikoch po továrnicky provodzovaných alebo v takých podnikoch, majitelia ktorých nenáležali žiadnemu spoločenstvu, predloženým učebným vysvedčením, potvrdeným od obecného alebo obvodného notára, po prípade hlavného mestského notára, kde je stanovisko živnosti, alebo predloženými učebnými vysvedčeniami a vysvedčením o vykonanej tovaryšskej zkúške (§ 150);

b)

o niekoľkoročnom pomocníckom zamestnaní v príslušnej živnosti, v továrnom podniku podobnom tejto živnosti, alebo v továreňskej dielni rovného druhu ako táto živnosť, a to predloženým pracovným vysvedčením alebo predloženými pracovnými vysvedčeniami.

(3)

Pre čas prechodný buď tento preukaz podaný:

a)

výučným listom alebo učebným vysvedčením, potvrďujúcim vyučenie v tej istej živnosti alebo továreňskom závode, podobnom dotyčnej živnosti;

b)

preukazom o niekoľkoročnom pomocníckom zamestnaní v tej istej živnosti alebo továreňskom závode, podobnom dotyčnej živnosti.

(4)

Vládnym nariadením bude ustanovené, kedy nabývajú platnosti predpisy odstavca 2.

(5)

Učebné vysvedčenie i preukaz o pomocníckom zamestnaní buďte potvrdené starostom spoločenstva i obecným alebo obvodným notárom, po prípade hlavným mestským notárom, v obvode ktorého živnosť sa provodzuje; ak nenáleží zamestnávateľ nijakému spoločenstvu alebo ak bol žiadateľ zamestnaný v továrni, potvrďuje vysvedčenie obecný alebo obvodný notár, po prípade hlavný mestský notár.

(6)

Učebná doba nesmie byť od dvoch rokov kratšia ani od štyroch rokov dlhšia. V týchto medziach spoločenstevné shromaždenie podľa § 10, odst. 1, lit. b), poťažne podľa § 195, lit. f), má ustanoviť učebnú dobu pre učňov príslušných k spoločenstvu. Ak niet takého predpisu v stanovách, počet učebných rokov buď ujednaný v oných časových medziach učebnou smluvou.

(7)

Zamestnanie pomocnícke (tovaryšské) nebo továreňského robotníka musí trvať aspoň tri roky.

(8)

Pracovné knižky, vydané na základe predpisov drievejších, pozbývajú dňom účinnosti tohoto zákona platnosti; pripúšťajú sa však ako preukaz o zamestnaní pomocníckom, odbytom pred účinnosťou tohoto zákona pri nastupovaní remeselných alebo koncessovaných živností, viazaných preukazom spôsobilosti.

§ 16.

(1)

V § 15, odst. 2, lit. a) a odst. 3, lit. a) stanovený preukaz o riadne ukončenom učebnom pomere môže byť nahradený vysvedčením, že žiadate s prospechom navštevoval živnostenské učilište, kde príslušnej remeselnej živnosti prakticky sa vyučuje a v nej odborne sa vzdeláva.

(2)

Ak vyučuje sa na takomto ústave príslušnému odboru prakticky aspoň po tri školské roky, doba zamestnania pomocníckeho alebo továreňského robotníka, predpísaná v odst. 7 § 15, stanoví sa pre absolventov učilišťa tohoto na jeden rok.

(3)

Rovnako tak doba praktického pomocníckeho zamestnania alebo továreňského robotníka ustanoví sa na jeden rok vtedy, keď sa príslušnému odboru prakticky aspoň po dva školské roky (alebo štyri semestre, hoci by nenasledovaly za sebou) vyučuje, prijatie do ústavu však závisí na predchodzej primeranej praktickej činnosti v živnosti, alebo ak navštevoval žiadateľ po riadnom ukončení učebného pomeru pre ďalšie svoje vzdelanie v tej istej živnosti dennú školu niektorého živnostenského učilišťa aspoň po jeden školský rok (alebo po dva semestre, hoci by nenasledovaly za sebou).

(4)

Pomocníci, ktorí po riadnom ukončení učebného pomer u pre ďalšie vzdelanie v svoje živnosti navštevovali aspoň po tri školské roky dennú školu niektorého živnostenského učilišťa, súc riadnymi žiakmi týchže, sú sprostení toho, aby predložili preukaz o pomocníckom zamestnaní, predpísaný v § 15, odst. 2, lit. b) a odst. 3, lit. b).

(5)

Vládnym nariadením označia sa patričné ústavy, ako aj živnosti, pre ktoré vysvedčenia ústavov môžu cele alebo z časti nahradiť výučný list a učebné vysvedčenie a po prípade tiež predpísanú dobu pomocníckeho zamestnania.

§ 17.

(1)

Pri osobách, patriacich k brannej moci, ktoré ukončivše riadne učebnú dobu v príslušnej živnosti, sú po dobu svojej činnej služby pravidelne zamestnávané určitými živnostenskými prácami, vyskytujúcimi sa vo vojsku, ktoré sú predmetom živností remeselných musí byť táto doba považovaná za rovnú pomocníckemu zamestnaniu v príslušnej remeselnej živnosti. Vládnym nariadením buďte vydané predpisy o tom, ako vydávajú sa certifikáty o tomto zamestnaní, ktoré sú preukazu o pomocníckom zamestnaní na roveň postavené.

(2)

Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, ako aj sriadeného snáď; spoločenstevnéno sväzu, môže vládnym nariadením byť určené, že učňovskému alebo pomocníckemu zamestnaniu za rovné treba pokladať tiež zamestnanie v určitých podnikoch, vyňatých zo živnostenského zákona a v ich pomocných ústavoch; okrem trestníc, donucovacích pracovieň a pracovieň v smysle zák. čl. XXI z r oku 1913 pri takých prácach, ktoré o sebe sú predmetom remeselných živností a to vtedy, ak deje sa toto zamestnanie pri návode osôb, ktoré sú opatrené preukazom spôsobilosti pre príslušnú živnosť alebo ináč majú dostatočné odborné vzdelanie. Predpisy a vydávaní potrebných vysvedčení budú vydané tiež vládnym nariadením.

§ 18.

(1)

Aby v prípadoch hodných zvláštneho zreteľa bolo možno prejsť od jednej živnosti l inej príbuznej živnosti alebo provodzovať súčasne príbuzné živnosti, živnostenský úrad II. stolice sa zmocňuje, aby vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadený snáď spoločenstevný sväz a príslušné spoločenstvá, k tomu cieľu majetníkom živností provodzovaných po remeselnícky alebo takých koncessovaných živností, ku ktorým sa žiada preukaz zvláštnej spôsobilosti (§ 37, odst. 1), odpúšťal predloženie preukazu spôsobilosti žiadaného v § 15.

(2)

živnostenský úrad II. stolice sa tiež zmocňuje, aby, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru a príslušné spoločenstvá, výnimočne odpúšťal predloženie preukazu o pomocníckom zamestnaní, poťažne tovaryšského listu alebo učebného vysvedčenia a vysvedčenia o vykonanej tovaryšskej zkúške.

(3)

živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc korporácie napred zmienené, môže tiež odpustiť predloženie preukazu o pomocníckom zamestnaní, ak je iným spôsobom nado všetku pochybnosť dokázané, že žiadateľ bol po predpísanú dobu zamestnaný ako pomocník v príslušnej živnosti, v továreňskom podniku podobnom živnosti tej, alebo v továreňskej dielni rovného druhu, ako táto živnosť.

(4)

živnostenský úrad druhej stolice môže v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa odpustiť aj celý preukaz spôsobilosti.

(5)

Pred týmto odpustením nesmie s provodzovaním živnosti byť započaté.

(6)

Osoby, ktoré chcú znova provodzovať živnosť, ktorú prv provodzovaly a ktorej sa potom vzdaly, sprostené sú opätného preukazu spôsobilosti.

§ 19.

(1)

Ide-li o remeselnú živnosť, ktorú obecne ženy provodzujú, žena hlásiaca sa o samostatné provodzovanie takejto živnosti môže podať preukaz spôsobilosti tiež spôsobom iným. Ako tento preukaz treba podať, ponecháva sa volnému uváženiu živnostenského úradu, ktorý má prv vypočuť príslušné spoločenstvo.

(2)

Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného snáď spoločenstevného sväzu a príslušných spoločenstiev, označené budú vládnym nariadením živnosti, na ktoré ustanovenia predchádzajúceho odstavca sa vzťahujú.

(3)

Ak ohlašujú ženy živnosť krajčírsku, obmedzenú na šatstvo ženské a detské, musia zpravidla padať dôkaz o riadnom ukončení učebného pomeru (§ 15, odst. 2, lit. a), poťažne odst. 3 lit. a). Vládnym nariadením môže byť vyslovené, že tento preukaz úplne alebo čiastočne sa nahraďuje vysvedčením o návšteve určitých živnostenských učilíšť vykonanej s prospechom, na ktorých živnosti krajčírskej prakticky sa vyučuje a v nej odborne sa vzdeláva.

(4)

V prípadoch zreteľa hodných živnostenský úrad, vypočujúc príslušné spoločenstvo, môže nemajetným žiadateľkám, aby zabezpečil ich obživu, odpustiť tieto preukazy (preukaz o riadnom ukončení učebného pomeru, poťažne preukaz školským vysvedčením. Preukazy tieto môže odpustené byť zvlášte takým krajčírkam, ktoré nemajú ani pomocníkov, ani učňov.

(5)

Majiteľky ženskej a detskej krajčírskej živnosti, ktoré živnosť tú provodzovaly už pred počiatkom pôsobnosti tohoto zákona a potom sa jej vzdaly, nie sú povinné, aby, ohlašujúc živnosť tú znova, dodatočne podávaly preukaz spôsobilosti, predpísaný v 3. odst.

§ 20.

(1)

Ohlási-li verejná obchodná spoločnosť remeselnú živnosť, musí podať aspoň jeden spoločník, ktorý podľa spoločenskej smluvy je oprávnený provodzovať obchody spoločnosti alebo ju zastupovať, preukaz spôsobilosti pre príslušnú živnosť, spoločnosť však i pri ďalšom provodzovaní remeselnej živnosti vždy musí vyhovovať tejto podmienke aspoň nakoľko sa týče jedného spoločníka, oprávneného k vedeniu obchodu. Spoločnosť je tiež povinná, aby živnostenskému úradu dala vedieť o každej zmene v osobe spoločníkov spôsobilých živnosť provodzovať.

(2)

Ak prestane jediný k provodzovaniu živnosti spôsobilý spoločník nahodile byť spoločníkom, úrad živnostenský povoľ spoločnosti lehotu až do 6 mesiacov, aby menovala spoločníka, opatreného potrebným preukazom spôsobilosti, povereného vedením obchodu alebo zastupovaním spoločnosti.

(3)

Predchádzajúce ustanovenia platia pri spoločnostiach komanditných o spoločníkoch ručiacich osobne.

§ 21.

Prv nežli úrad živnostenský vyhotoví živnostenský list na remeselnú živnosť, pozve príslušné spoločenstvo, aby do troch týždňov u úradu nahliadlo v doklady, ktoré strana predložila na preukaz svojej spôsobilosti. Spoločenstvo má právo, aby v tej istej lehote podalo dobrozdanie o predloženom preukaze spôsobilosti.

Preukazné listiny zfalšované, nepravé alebo ináč za neplatné uznané, nebuďte strane vrátené.

d) Dotyčne koncessovaných živností.

§ 22.

Koncessované živnosti.

Za koncessované živnosti sa vyhlašujú:

1.

Všetky živnosti, ktoré mechanicky alebo chemicky rozmnožujú literárne a umelecké výrobky, alebo ktoré s týmito obchod vedú (kníhtlačiarne, meditlačiarne, oceľotlačiarne, drevatlačiarne, kameňotlačiarne a podobné živnosti, medzi tieto počítajúc šlapacie lisy, tiež kníhkupectvá, antikvariáty, obchody s vecmi umeleckými, obchody s hudobninami);

2.

požičiavárne takýchto vecí a čítárne;

3.

periodické dopravovanie osôb;

4.

živnosti tých, ktorí na verejných miestach prostriedky na dopravu osôb k potreb; jedného každého pohotove majú alebo k osobným službám na verejných miestach sa ponúkajú (ako poslovia, nosiči, čističi obuvi a podobní);

5.

živnosti tých, ktorí na neverejných miestach ponúkajú sa k osobným službám;

6.

živnosť staviteľská, živnosť murárskeho, kamenárskeho a tesárskeho majstra, ako aj živnosti tých, ktorí sú oprávnení k prevádzaniu menších murárskych, kamenárskych a tesárskych prác;

7.

kominárska živnosť;

8.

prietočnícka živnosť (čističia stôk);

9.

pohodnícka živnosť;

10.

výroba a predaj zbraní a streliva;

11.

výroba a predaj ohňostrojných Iátok, ohňostrojných predmetov a všelijakých trhacích preparátov;

12.

vetošnícka živnosť;

13.

záloženská živnosť;

14.

výroba jedov a príprava látok a preparátov, ktoré sú určené, by ich užité bolo za lieky, ako aj predaj oboch vecí, nakoľko nie je výlučne vyhradený lekárnikom; ďalej výroba a predaj strojených vôd minerálnych;

15.

hostinské a výčapnícke živnosti (§§ 23 a 27), počítajúc k nej výčap a drobný predaj pálených liehových nápojov;

16.

živnostenská výroba a predaj strojeného vína a polovína (pokiaľ táto výroba je prípustná);

17.

inštalovanie plynovodov a domových vodovodov;

18.

živnostenské vyrábanie a oprava parných kotlov;

19.

živnostenská výroba hracích kariet;

20.

podkovárstvo;

21.

živnostenské ničenie potkanov, myší, škodlivého hmyzu a pod. jedovatými prostriedkami;

22.

živnostenské prostredkovanie služieb a miest (§§ 30 až 34);

23.

provodzovanie pohrebných podnikov (§ 35)

24.

živnostenské provodzované závody na výrobu a rozvádzanie elektriky k osvetľovaniu, ku prevodu sily a k inému živnostenskému i domácemu používaniu;

25.

v pohraničných okresoch po živnostensky provodzovaný obchod s handrami;

26.

informačné kancelárie k podávaniu zpráv o úverných pomeroch (firiem i neprotokolovaných živnostníkov a iných osôb) k obchodným účelom;

27.

živnosť zubných technikov;

28.

cestovné kancelárie;

29.

živnostenské stáčanie piva do lahví k účelom predaja lahvového piva;

30.

telegrafné agentúry (telegrafné kancelárie, korešpondenčné kancelárie telegrafné);

31.

súkromé detektívne podniky;

32.

po živnostensky provodzovaný obchod s celuloidom, celuloidovým tovarom a s celuloidovými odpadkami;

33.

živnostenská výroba zápaľného tovaru;

34.

a) živnostenské zpracovanie nafty, b) živnostenský odbyt petroleja dovozom v dopravných nádržkách a stáčaním z nich (tankový provod);

35.

výroba sodovky;

36.

vzduchoplavba;

37.

živnosť tých, ktorí nabývajú pohľadávok z dopravných obchodov voči dráham s, iným dopravným podnikom, a ich vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňujú.

§ 23.

Hostinská a výčapnícka živnosť.

(1)

S hostinskou a výčapníckou živnosťou spojené sú tieto práva:

a)

ubytovať cudzincov;

b)

podávať pokrmy;

c)

výčap piva, vína a ovocného vína;

d)

výčap a drobný predaj pálených liehových nápojov;

e)

výčap strojeného vína a polovína;

f)

podávať kávu, čaj, čokoládu, iné teplé nápoje a občerstvenia;

g)

mať dovolené hry.

(2)

Tieto práva môžu byť udelené buďto každé osobitne, alebo niekoľko z nich, alebo všetky dohromady, ale vždy musia byť v dovolení výslovne uvedené.

(3)

Povolenie pod lit. d) a e) môže byť udelené len, pokiaľ tomu nezabraňujú iné predpisy obmedzujúce alebo zakazujúce výčap týchto nápojov.

(4)

Vládnym nariadením bude ustanovený rozsah oprávnenia k obchodu, výčapu a predaju v drobnom pálených liehových nápojov.

§ 24.

Koncessia výčapnícka oprávňuje podávať príslušné nápoje hosťom v miestnosti určenej k provozovaniu živnosti alebo cez ulicu v nádobách nezatvorených, ako aj predávať nápoje tiež v zatvorených nádobách v množstve jakomkoľvek.

§ 25.

(1)

Chce-li niekto dosiahnuť koncessie pre niektoré z oprávnení uvedených v § 23, vyžaduje sa krom všeobecných podmienok k samostatnému provodzovaniu živnosti, aby žiadateľ bol spoľahlivý a bezúhonný.

(2)

Koncessia buď každým spôsobom odopretá, ak svedčia proti žiadateľovi alebo proti členom rodiny žiadateľovej, ktorí žijú so žiadateľom v rodinnom sväzku, také skutky, ktoré oprávňujú k domnienke, že by živnosti bolo zneužívané k podpore zapovedanej hry, prechovávačstva, nemravnosti alebo opilstva.

(3)

Pri udelení koncessie nech sa berie zreteľ na potrebu obyvateľstva, ďalej na to, či miestnosť, kde dotyčná živnosť má byť provodzovaná; je spôsobilá, na verejnú cestu, ulicu alebo na námestie, kde sa miestnosť nachádza a na to, môže-li sa na ňu snadno policajne dohliadať.

(4)

Živnostenský úrad prv, ako koncessiu udelí, nech do lehoty stanovenej úradom vypočuje obec, v ktorej má byť stanovisko podniku, a kde je štátny policajný úrad, nech vypočuje tiež tento. Krom toho má byť miestne príslušné spoločenstvo pred udelením koncessie upovedomené o tom, že žiadosť bola podaná, a má sa vyzvať, aby v lehote najneskôr 14dennej podalo svoje dobrozdanie.

(5)

Chce-li niekto sriadiť hotel k ubytovaniu cudzincov vo väčších mestách a kúpeľných miestach, netreba brať zreteľ na potrebu obyvateľstva, a ide-li o sriadenie hotelov v horských krajinách na podporu turistiky, môže sa krom toho podľa okolností upustiť tiež od požiadavku snadného policajného dozoru.

(6)

Jestliže by napriek námietkam obce žiadaná koncessia ku provodzovaniu niektorého oprávnenia vytýčeného v § 23 bola udelená, môže obec s odkladným účinkom odvolať sa na vyšší úrad do 15 dní po upovedomení, leda nejde-li iba o ďalšie udelenie koncessie, ktorá dosial v tej istej miestnosti bola provodzovaná.

(7)

V tej istej lehote odvolacie právo prísluší s rovnakým účinkom aj spoločenstvu, podalo-li včas svoje dobrozdanie a bola-li koncessia udelená proti jeho návrhu, leda že by išlo o ďalšie udelenie zmienené v predchádzajúcom odstavci.

§ 26.

(1)

Jedna a ta istá osoba v jednej a tej istej osade môže nadobudnúť, najať alebo ako námestník prevziať len jedinú koncessiu k provodzovaniu výčapu a drobného predaja pálených liehových nápojov (§ 23); k provodzovaniu ostatných hostinských a výčapníckych práv, vypočítaných v § 23, najvýš koncessie dve.

(2)

Živnosť hostinskú a výčapnícku má zpravidla provodzovať sám majiteľ koncessie.

(3)

Živnostenský úrad môže len z dôležitých príčin povoliť, aby táto živnosť smela byť provodzovaná námestníkom alebo prenajatá.

(4)

Ak by boly tieto živnosti provodzované námestníkom alebo nájomcom prv, ako by to úrad živnostenský schválil, majiteľ živnosti, ako aj jeho zástupca alebo nájomca potrestaný bude dľa predpisov tohoto zákona, jednajúcich o prestupkoch a trestoch.

§ 27.

(1)

Jestliže by niekto hostinskú alebo výčapnícku živnosť uvedenú v § 23, písm. c, d; e, alebo kaviareň chcel preložiť do inej miestnosti tej istej osady, nepotrebuje síce k tomu novej koncessie, má si však vyžiadať schváleníe živnostenského úradu, ktorý má pri tom dohliadať na to, hodí-li sa miestnosť, kde živnosť má byť provodzovaná, ďalej na verejnú cestu, ulicu alebo námestie, kde miestnosť sa nachádza, a na to, môže-li sa na ňu policajne dozerať a taktiež musí mať na zreteli potrebu obyvateľstva.

(2)

Prv ako úrad živnostenský povolí, by živnosť hostinská a výčapnícka bola preložená, nech do lehoty stanovenej úradom vypočuje obec, v ktorej je stanovisko živnosti, tam však, kde je štátny policajný úrad, nech vypočuje tiež tento úrad. Krom toho príslušné miestne spoločenstvo pred udelením povolenia buď upovedomené o tom, že žiadosť bola podaná a buď vyzvané, aby v lehote najdĺž 14dennej podalo prípadné svoje dobrozdanie.

(3)

Jestliže by napriek námietkam obce živnostenský úrad povolil, aby hostinská alebo výčapnícka živnosť bola do inej miestnosti preložená, obec môže odvolať sa na vyšší úrad do 15 dní po upovedomení.

(4)

V tej istej lehote prísluší odvolacie právo tiež spoločenstvu, jestliže svoje dobrozdanie podalo včas a povolenie bolo dané proti jeho návrhu.

§ 28.

(1)

Aby osoby, ktoré v tej istej obci alebo v niektorej súsednej obci provodzujú hostinskú a výčapnícku živnosť, mohly provodzovať túto živnosť iba dočasne inde, ako vo schválenej stálej provodzovacej miestnosti v jednotlivých zvláštnych príležitostiach (národných slávnostiach, dobročinných slávnostiach, výstavách, stavbách, trhoch, vojenských cvičeniach, koncentráciach vojska, manévroch atď.), stačí licencia vydaná živnostenským úradom s prípadu na prípad po uvážení potreby, aká sa javí vzhľadom na žiadané provodzovanie živnosti; v tejto licencii nech sa udá presne, pri akej príležitosti; ďalej miesto, kde má byť živnosť provodzovaná, a čas, na ktorý platí.

(2)

Podniky, ktoré výhradne k tomu smerujú, aby ubytovávaly a stravovaly cestujúcich niektorého dopravného podniku (cestujúci z medzipalubia alebo z tretej triedy lodnej alebo inej lodnej triedy, ktorá by jej nariadením bola na roveň postavená), v sberacej stanici alebo v prístave, v ktorom sa koná nalodenie, podliehajú zákonu o vysťahovalectve zo dňa 15. februára 1922, čís. 71 Sbierky zákonov a nariadení československého štátu.

§ 29.

Tlačové živnosti.

(1)

živnosti uvedené v § 22, pol. 1, smejú byť zpravidla sriaďované len v miestach, kde má svoje sídlo okresný (slúžnovský) úrad alebo štátny policajný úrad.

(2)

Toto ustanovenie však nevzťahuje sa na obchod obmedzený výhradne na školské a modlitebné knihy, na kalendáre a obrazy svätých.

(3)

Koncessiu k obchodu, ktorý je výhradne obmedzený na školské a modlitebné knihy, na kalendáre a obrazy svätých, udeľuje živnostenský úrad prvej stolice.

(4)

Tlačový zákon stanoví, pokiaľ dovolené je predávať výrobky tlačové, uvedené v predchádzajúcom odstavci ináč, ako na základe koncessie oprávňujúcej k predaju tlačových výrobkov vôbec alebo k obmedzenému obchodu s týmito tlačovými výrobky.

(5)

Obchod s tlačovými výrobkami, ktoré majú slúžiť jedine potrebám živností a tržby alebo potrebám domáceho alebo spoločenského života a ktoré nemôžu byť pokladané za výrobky umelecké (školské sošity, cenníky, pohľadnice a blahoprajné lístky, cedulky k prenájmu, účtové blankety, rozvrhy hodín, písacie sošity, kontokorenty, štítky na knihy a na písacie sošity, hárky k modelovaniu a omaľovaniu, obrázky odtlačovacie, lupenkárske predlohy, blahoprajné hárky, tlačivá k účelom priemyslovým, kancelárskym, reklamným a pod.) nevyžaduje vôbec žiadnej koncessie, ale má byť ohlásený ako slobodná živnosť.

§ 30.

Živnostenské prostredkovanie služieb a miest.

(1)

Po živnostensky provodzované prostredkovanie služieb a miest je živnosť koncessovaná, a to bez rozdielu kategorií prostredkovaných miest a služieb.

(2)

Kto túto živnosť chce nastúpiť, musí preukázať krom toho, že splnil podmienky predpísané pre samostatné provodzovanie živnosti vôbec (§§ 2 až 10), dostatočné všeobecné vzdelanie, spoľahlivosť vzhľadom na živnosť a vhodnú provodzovaciu miestnosť.

(3)

Pri udelení koncessie treba krom toho mať zreteľ na pomery miestne, a udelenie toto závisí tiež na tom, aby proti zamýšľanému provodzovaniu živnosti nebolo žiadnej závady so stanoviska bezpečnostnej, zdravotnej a mravnostnej polície.

(4)

Pri skúmaní miestnych pomerov nech menovite k tomu primerane sa prihliada, či a pokiaľ o prostredkovanie služieb a miest nie je v obci dostatočne postarané už samým štátom, župným sväzom, župou, okresom, obcou alebo spolkami; týmto cieľom treba vypočuť ústavy tieto prv, ako sa koncessia udelí. Ak bola koncessia udelená vzdor námietke vypočutých ústavov, môžu tieto do 15 dní od upovedomenia podať odvolanie s odkladným účinkom.

(5)

Koncessiu možno udeliť tiež do odvolania.

(6)

Vládnym nariadením môžu byť vydané ďalšie ustanovenia pre dosaženie koncessie ku prostredkovaniu miest a služieb jednotlivých kategorií.

§ 31.

(1)

Koncessie môžu byť dané na prostredkovanie služieb a miest vôbec alebo udelené koncessie môžu byť obmedzené, menovite na určité druhy služieb a miest.

(2)

Živnosť prostredkovania služieb a miest smie iba so zvláštnym svolením živnostenského úradu II. stolice provodzovaná byť tou istou osobou alebo v tej istej miestnosti zároveň s inou živnosťou.

(3)

Majiteľom koncessie, ktorí nemajú zároveň tiež právo ubytovávať cudzincov (§ 23, lit. a) je zakázané ubytovávať cudzie ženské osoby hľadajúce prácu.

§ 32.

(1)

živnosť prostredkovania služieb a miest musí zpravidla majiteľ koncessie osobne provodzovať. Prenajať takúto živnosť sa nedovoľuje.

(2)

živnostenský úrad II. stolice však môže z dôležitých príčin svoliť, aby živnosť provodzovaná bola námestníkom.

§ 33.

(1)

Každý žiadateľ o živnosť prostredkovania služieb a miest predlož úradu udeľujúcemu živnosť zároveň so žiadosťou o koncessiu ku schváleníu provodzovací poriadok, v ktorom zvlášte stanovené byť musia presne výška a podmienky poplatkov, ktoré majiteľ pri jej provodzovaní chce vyberať.

(2)

Majiteľovi koncessie je zakázané dávať alebo prijímať závdavky, ako aj prijímať kaucie za prostredkované miesta.

(3)

Provodzovací poriadok buď vyvesený v provodzovacej miestnosti.

(4)

Ku každej zmene provodzovacieho poriadku je treba, aby ju živnostenský úrad II. stolice vopred schválil.

(5)

Majitelia koncessií sú povinní na vyzvanie živnostenského úradu podávať o živnosti nimi provodzovanej údaje, potrebné pre štatistiku verejného opatrovania práce.

§ 34.

Osoby, ktoré na základe drievejších predpisov riadnym spôsobom nadobudly povolenia k provodzovaniu prostredkovania služieb a miest, sú vzhľadom na ďalšie vykonávanie tejto živnosti podrobené predpisom tohoto zákona a musia predložiť jednací poriadok predpísaný v § 33 do štyroch týždňov živnostenskému úradu II. stolice ku schváleníu.

§ 35.

Pohrebné podniky.

(1)

Pri udelení živnosti označenej v § 22, pol. 23, treba pri skúmaní miestnych pomerov obzvlášte tiež na to primerane hľadieť, či a pokiaľ už obec dostatočne sa postarala o pochovávanie mŕtvol.

(2)

Vládnym nariadením budú vydané podrobnejšie ustanovenia o rozsahu oprávnenia pohrebných podnikov, ako aj dotyčne poplatkovej sadzby, ktorú žiadateľ o koncessiu má predložiť a ku ktorej treba schválenía živnostenského úradu.

(3)

Proti udeleniu koncessie môže obec do 15 dní od upovedomenia podať odvolanie s odkladným účinkom.

§ 36.

Žiadosť o koncessiu.

Kto chce provodzovať nejakú živnosť, ku ktorej potreba je koncessie, má žiadať o koncessiu a preukázať, čoho k tomu dľa zákona sa požaduje. Ku žiadosti o koncessiu pripojiť treba zároveň potvrdenie o zaplatení inkorporačnej taxy (§ 156, odst. 2). Prv ako koncessiu obdrží, nesmie živnosti tej provodzovať.

§ 37.

Zvláštne náležitosti.

(1)

Chce-li kto nastúpiť koncessovanú živnosť, požaduje sa u neho krom toho, čo k samostatnému provodzovaniu živnosti vôbec je predpísané (§ 2 až 10), ešte tiež spoľahlivosť vzhľadom na príslušnú živnosť a pri živnostiach pomenovaných v § 22, pol. 1, 2, 6, 7, 8, 10, 11, 14, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 27, 35 a 36 zvláštna spôsobilosť. Ako sa má preukázať spôsobilosť, ustanoví sa, pokiaľ o tom v zákone tomto predpisy nie sú obsažené, vládnym nariadením.

(2)

Taktiež vládnym nariadením stanovený bude preukaz spôsobilosti a rozsah živnostenského oprávnenia stavebných živností, uvedených v § 22, pol. 6.

(3)

Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného snáď spoločenstevného sväzu a príslušného spoločenstva, môže vládnym nariadením byť predpísané vôbec alebo pre jednotlivé miesta alebo územia, že určité označené kategórie hostinských a výčapníckych živností smejú byť udeľované jedine takým žiadateľom; ktorí preukážu zvláštnu spôsobilosť; tiež tento preukaz bude podrobnejšie upravený vládnym nariadením.

(4)

Avšak predpisy zmienené v predošlom odstavci smejú vydávané byť jedine natoľko, nakoľko obchodne-spoločenstevnými inštitúciami a odbornými učilišťami na území, o ktoré ide, postarané je o úplné vzdelanie dorostu v príslušných živnostiach.

(5)

Pri udelení živností zmienených v § 22, pol. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 9, 12, 13, 15, 16, 22, 23, 24, 26, 28, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36 a 37, ako aj pri udelení živnosti predaja jedov a látok i preparátov určených k liekom, uvedenej v položke 14, treba krom toho mať na zreteli miestne pomery; mimo toho udelenie živností uvedených v § 22, závisí od toho, aby proti zamýšľanému provodzovaniu živnosti nebolo žiadnej námietky so stanoviska polície bezpečnostnej, mravnostnej, zdravotnej, požiarovej alebo dopravnej.

§ 38.

(1)

Pred udelením koncessovanej živnosti, k nastúpeniu ktorej zvláštna spôsobilosť sa vyžaduje (§ 37, odst. 1, 2 a 3), živnostenský úrad nech dá príslušnému spoločenstvu počas troch týždňov príležitosť, aby u úradu nahliadlo v doklady, ktoré strana predložila ako preukaz svojej spôsobilosti. V tej istej lehote spoločenstvo má na vôli podať dobrozdanie o predloženom preukaze spôsobilosti.

(2)

Oslobodenie od preukazu spôsobilosti je prípustné, pri čom použiť sa má analogicky predpisov, obsažených pre remeselné živnosti v § 18 okrem odstavca 4.

(3)

Predpis predchádzajúceho odstavca nevzťahuje sa na stavebné živnosti.

(4)

Ustanovenia § 20 vzťahujú sa čo do preukazov zvláštnej spôsobilosti analogicky na verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti. Nakoľko sa jedná o živnostenský podnik po továrnicky provodzovaný, stačí preukaz zvláštnej spôsobilosti námestníkovej (obchodvedúceho). Otázka, má-li koncessovaný živnostenský podnik považovať sa za provodzovaný po továrnicky, nech sa rozhodne v prípade pochybnosti podľa predpisu § 1, odst. 6.

(5)

Okrem toho pred udelením koncessie pre také živnosti, pri udelení ktorých prihliadať treba na miestne pomery, vypočuť sa má do primeranej lehoty obec, v ktorej je stanovisko živnosti.

§ 39.

Výhrada.

(1)

Vyžadujú-li toho nezbytne ohľady verejné, zmocnená je vláda, aby vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadené snáď spoločenstevné sväzy a spoločenstvá, vydala predpisy o osobnej i odbornej spôsobilosti žiadateľov, ktorej je treba k dosaženiu koncessie, o jakosti stanoviska i provodzovne, o spôsobe, rozsahu a podmienkach provodzovania živnosti. Menovite môže sa ustanoviť, pokiaľ snáď zakázané je provodzovať živnosť nájomcom alebo námestníkom, alebo pokiaľ sa prehlašuje, že nie je dovolené súčasne provodzovať iných živností. Okrem toho môžu byť vydané predpisy o povinnom vedení zvláštnych kníh a výkazov, o prípustnosti zvláštnej úpravy živnostensko-policajnej, o zreteli ma miestnu potrebu, ako aj o tom, ktorá stolica koncessiu udeľuje.

(2)

Vládnym nariadením môže byť ustanovené, aby v miestach, kde v záujme tržby úradom sú sriadené a v povinnosť vzaté určité osoby k pracám a službám vyžadujúcim zvláštnej verejnej dôvery, všetky iné osoby boly vylúčené z vykonávania týchto prác.

HLAVA III.

Živnosti, závody ktorých potrebujú povolenia. (§ 40-50)

§ 40.

Závody, ktoré potrebujú povolenia.

Povolenia potrebujú závody všetkých živností, ktoré ku svojmu provodzovaniu majú zvláštne ohnišťa, parné stroje, iné motory alebo vodné diela, alebo ktoré môžu ohrožovať alebo obťažovať súsedstvo účinkami zdraviu škodlivými, alebo provodzovaním ohrožujúcim bezpečnosť, zápachom alebo neobyčajným hrmotom. Dokiaľ nebolo dané povolenie, nesmejú tieto závody byť sriadené.

§ 41.

O pokračovaní vôbec.

Pri všetkých týchto závodoch, nakoľko nepatria medzi také, pri ktorých treba sa riadiť ustanoveniami § 42, úrad preskúma najkratším spôsobom možné závady a prípadne ustanoví podmienky a obmedzenia, pri ktorých závod môže byť sriadený, pri čom treba mať obzvlášte na zreteli, aby takéto živnostenské závody neškodily kostolom, školám, nemocniciam a iným verejným ústavom a budovám, ako aj aby už samotné pracovne neohrožovaly bezpečnosť života alebo zdravie osôb v nich zamestnaných.

§ 42.

Zvláštne pokračovanie pri niektorých závodoch.

(1)

Závody tuto pomenované môžu sa povoliť len na základe pokračovania predpísaného v ďalších paragrafoch.

1.

zrkadlové amalgamovne,

2.

rýchle bielidlá,

3.

bitunky a továrne na krvnú bielkovinu,

4.

podniky na výrobu celuloidu, celuloidového tovaru a celuloidových filmov, taktiež sklady týchto výrobkov, továrne na celulózu,

5.

továrne na cement,

6.

cukrovary,

7.

závody na čistenie čriev a dielne na struny z čriev,

8.

výrobne dreveného dehtu (sriaďujú-li sa inde, než kde sa dobýva surovina),

9.

výrobne kameňouhoľného dehtu (sriaďujú-li sa inde, než kde sa dobýva surovina),

10.

dršťkárne,

11.

závody na impregnovanie dreva,

12.

závody na výrobu a rozvádzanie elektriky,

13.

glejárne,

14.

pece na pálenie hlineného tovaru,

15.

továrne na strojené hnojivá,

16.

továrne na chemický tovar,

17.

kameňolomy, vápenice a sádrovne, pokiaľ nie sú vedľajším zamestnaním pri poľnom hospodárstve a zariaďujú-li sa posledne menované dva závody inde, ako kde sa surovina dobýva,

18.

koksárne (sriaďujú-li sa inde, než kde sa dobýva surovina),

19.

výrobne koptu (sriaďujú-li sa inde, než kde sa dobýva surovina),

20.

bielidlá na kosti,

21.

závody na pálenie kosti a továrne na spodium,

22.

stúpy a mlyny na kosti,

23.

kostivarne,

24.

továrne na kotle,

25.

slievárne kovov, hute, hámry, nakoľko právo ich sriaďovať nevyplýva z oprávnenia dľa všeobecného baňského zákona,

26.

koželužne a sklady surových koží a kožušín,

27.

továrne na lisované kvasnice,

28.

továrne na dusičnú kyselinu,

29.

továrne na sírovú kyselinu,

30.

továrne na soľnú kyselinu,

31.

močidlá a sušiarne na ľan a konope,

32.

továrne na lepenku a plsť ku krytiu striech,

33.

liehovary,

34.

varne na loj,

35.

mlyny na hutnícke odpadky vzniklé pri zpracovaní zlata a striebra,

36.

mydlárne,

37.

závody na rozvádzanie nafty,

38.

továrne na oleje, pokost a laky,

39.

rafinerie minerálnych olejov,

40.

papierne,

41.

závody na čistenie peria, štetín a žinôk,

42.

plynárne a plynojemy,

43.

pohodnice,

44.

varne pokostu a terpentinu,

45.

továrne na rohové gombíky,

46.

továrne na salmiak,

47.

závody na sírenie chmeľa,

48.

sklárne,

49.

varne na smolu, asfalt a kolomaž,

50.

varne krvnej soli,

51.

továrne na stroje,

52.

sviečkárne,

53.

závody na opaľovanie ovčej vlny a bavlny,

54.

dielne na výrobu voskovaného plátna,

55.

závody na prípravu ohňostrojných látok, ohňostrojných telies a výbušných látok,

56.

závody na výrobu zápaľného tovaru.

(2)

Vládnym nariadením, vydaným po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, môže byť tento soznam zmenený.

§ 43.

Žiadosť.

O schváleníe závodov uvedených v § 42 žiadané buď na živnostenskom úrade, pri čom doložené buďte potrebné popisy a výkresy.

§ 44.

Edikt.

(1)

Úrad má vyhlásiť, aký závod hodlá sa sriadiť, a to tým spôsobom, že edikt dá vyvesiť v príslušnej obci, ako aj že o tom zvláštne upovedomí obecného alebo obvodného notára, po prípade hlavného mestského notára a známych súsedov - dľa okolností tiež jedným oznamom v novinách, ustanovených k úradným vyhláškam - pri tom na dobu 2 až 4 týždňov uloží komisii, u ktorej - nestalo-li sa to už driev písomne - podať treba všetky námietky, ináče stavba závodu bude povolená, nebudú-li z úradnej povinnosti námietky proti nej učinené.

(2)

Úrad má sa tiež postarať o to, aby úradné úkony, ktorých je snáď treba z príčin stavebnej, požiarovej a zdravotnej polície, ako aj dľa zákonov o používaní vody, čo možno súčasne prevedené boly s pojednávaním, či závod povoliť možno z príčin živnostenskej polície.

§ 45.

Pokračovanie.

(1)

Pri komisionálnom pojednávaní má úrad vyšetriť všetky dôležité okolnosti z úradnej povinnosti, hoci by žiadne námietky proti závodu podané neboly, naskytlé námietky dôkladne preskúmať a sa snažiť, aby pokiaľ možno priateľským dohovorením sa skončily.

(2)

V rozhodnutí, ktoré čo najskôr buď vydané, treba uviesť, či a nakoľko navrhnutý závod so zreteľom na živnostenskú policiu pripustiť možno, a či a nakoľko sa preto dovoluje.

(3)

Jestliže sa závod schváli, toto rozhodnutie má obsahovať podmienky a obmedzenia, ktorých treba sa pridržiavať pri jeho sriadení a provodzovaní, ako aj opatrenia, ktoré sa javia byť potrebnými, aby snáď už stavba pracovieň nepriečila sa predpisom § 41.

(4)

Boly-li činené proti podniku námietky z dôvodov súkromého práva a nepodarilo-li sa ich odstrániť priateľským dohovorením, buďte námietky tieto výslovne uvedené v danom schválení a ich prevedenie buď poukázané na porad práva. Živnostenský úrad nemôže preto zakázať stavbu závodu.

(5)

Jedine súdu prislúcha na žiadosť strán rozhodnúť otázku, či so sriadením závodu, živnostensko-policajne schváleného, vyčkať treba až bude pravota vybavená, alebo či a s akým obmedzením medzi tým časom závod môže by sriadený.

§ 46.

Náklady na ohlásenie a pokračovanie, spojené so sriadením živnostenských závodov, povinný je niesť podnikateľ; náklady, ktoré vznikly samovoľnými námietkami, nahradiť musí osoba, ktorá tieto námietky urobila.

§ 47.

Zmeny v provodzovacom závode.

(1)

Chcel-li by niekto zmeniť spôsob provodzovacieho zariadenia alebo výroby alebo výrobu značne rozšíriť, čím by nastala niektorá z okolností predvídaných v § 40; má to oznámiť živnostenskému úradu, ktorý môže upustiť ad komisionálneho pokračovania, presvedčí-li sa, že zamýšľaná zmena alebo rozšírenie pre súsedov alebo pre obec vôbec nebude mať v zápätí nových väčších škôd, nebezpečenstiev a ťažkostí, ako ktoré spojené sú so závodom už jestvujúcim.

(2)

Nastúpi-li na miesto dosavádneho majiteľa živnosti niekto iný, nie je treba, aby povodzovací závod znova bol schválený.

§ 48.

Ako pominie schváleníe.

(1)

Jestliže závod do roka po dni, čo bol schválený, nepočne sa provodzovať alebo zastane-li započaté provodzovanie po viac ako tri roky prerušené, pominie schváleníe závodu.

(2)

Sú-li tu dôvody zreteľa hodné, budú tieto lehoty primerane predĺžené na žiadosť majiteľa živnosti.

(3)

Zničí-li živelná pohroma alebo iná náhoda, závod úplne, buď požiadané o jeho schváleníe prv, ako sa počne znova provodzovať.

§ 49.

Odvolanie.

(1)

Rozhodnutie živnostenského úradu o závodu, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú toho, ako treba použiť predpisov, ktoré sú obsažené v predošlých paragrafoch tejto hlavy, oznámené buď i s dôvodami stranám, totiž žiadateľom a osobám, ktoré činily námietky.

(2)

Z tohoto rozhodnutia každá strana môže sa odvolať na vyššiu stolicu; odvolanie buď písomne alebo ústne do 15 dní podané u živnostenského úradu, ktorý bol učinil rozhodnutie v prvej stolici.

(3)

Odvolanie, včas podané, má odkladací účinok.

§ 50.

(1)

Živnostenskému úradu II. stolice sa ponecháva, pre tie miesta, kde sú alebo sriadené budú spoločenské alebo obecné verejné bitunky v dostatočnom rozmere, na návrh obecného zastupiteľstva zakázať, aby bitunkov už jestvujúcich nebolo ďalej používané a aby nové bitunky neboly sriaďované.

(2)

Bitunkové poplatky možno vyberať len so svolením živnostenského úradu II. stolice, ktorému prísluší tiež upravovať ich sadzby a schvaľovať bitunkový poriadok.

HLAVA IV.

O rozsahu a výkone živnostenských práv. (§ 51-89)

§ 51.

(1)

Rozsah živnostenského práva posudzovať sluší podľa obsahu živnostenského listu alebo koncessie, šetriac pri tom predpisov, obsažených v paragrafoch nasledujúcich.

(2)

Ak vznikne pochybnosť o rozsahu živnostenských práv, rozhodne živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, ktorá o veci tej vypočuť má sriadený snáď spoločenstevný sväz a príslušné spoločenstvo.

§ 52.

(1)

Každý živnostník má právo spojiť všetky práce, ktorých je treba, aby úplne zhotovil svoje výrobky, a je oprávnený mať k tomu cieľu potrebných pomocníkov tiež iných živností. Pomocníkmi, nakoľko ide o živnosti remeselné alebo také živnosti koncessované, k nastúpeniu ktorých zvláštna spôsobilosť sa vyžaduje (§ 37, odst. 1), nerozumejú sa učňovia príslušných iných živností.

(2)

Živnostníci majú taktiež právo, aby si sami v dobrom stave udržovali svoje závodové zariadenia, stroje, náčinie a iné provodzovacie pomôcky, ako aj aby pre potrebu vlastného svojho podniku zhotovovali si obvyklé v obchode pomôcky, ktoré sú potrebné k tržobnému odbytu ich výrobkov (bednenie, obaľovanie a pod.).

(3)

Živnostník nie je obmedzený na predaj tovaru zhotoveného ním samým.

§ 53.

(1)

Ohláška obchodnej živnosti, ak nie je obmedzená na určitý tovar alebo na určité druhy tovaru, oprávňuje viesť obchod so všetkým tovarom, ktorý dovoľuje sa voľne predávať a ktorého predaj nie je viazaný na zvláštne dovolenie (koncessiu).

(2)

Ohláška obchodnej živnosti, obmedzenej na určitý tovar alebo na určitý druh tovaru, oprávňuje iba, obchodovať príslušným to varom.

(3)

Drobný predaj v rozsahu vytýčenom v odstavci prvom (obchod s miešaným tovarom) môžu ohlasovať jedine osoby, ktoré podajú preukaz spôsobilosti naznačený v § 14.

(4)

Ten istý preukaz podať treba pri nastúpení obchodu s koloniálnym, špecerajným a materiálnym tovarom.

(5)

Majiteľom obchodných živností, dotčených v predchodzích odstavcoch, ktorí pri ohláške živnosti majú podať preukaz spôsobilosti, prísluší výhradné právo predávať na drobno cukor, kávu, čaj, korenie, minerálne oleje, materiálny tovar a barvivá; na drobno obchodovať s pálenými liehovými nápojmi v lahvách, zatvorených podľa obchodníckeho zvyku, môžu len na základe zvláštnej ohlášky (§ 239, odst. 3).

(6)

Výhrada stanovená v predošlom odstavci nevzťahuje sa ani na predajné práva výrobcov, ani vôbec na predajné práva už nadobudnuté a v miestach, kde v deň vyhlásenia tohoto zákona ešte žiadna z drobných obchodných živností uvedených v odstavci 3 a 4 nemá svojho stanoviska, neplatí potiaľ, pokiaľ táto výnimka nebude zrušená vládnym nariadením vzhľadom na podstatný vývoj miestnych pomerov.

§ 54.

(1)

Majiteľ obchodnej živnosti v tejto svojej vlastnosti vôbec nemá práva zhotovovať alebo zpracovávať živnostenské výrobky a prerábať alebo opravovať ich; je však oprávnený vykonávať na tovare, ktorý ponúka alebo má dodať, také zmeny, ktorými sa má tovar iba prispôsobiť potrebám kupujúceho, aby odbyt bol umožnený.

(2)

Majiteľ obchodnej živnosti je oprávnený prijímať objednávky na tovar, ktorý podľa ohlášky svojej živnosti smie predávať. K tomuto účelu je tiež oprávnený brať mieru, predpokladajúc, že dá objednaný tovar zhotoviť samostatnými výrobcami. S tým istým obmedzením smie prevádzať zmeny a opravy na výrobkoch ním dodaných.

(3)

Čo sa týče práva brať mieru, zmieneného v predchádzajúcom odstavci, sú majitelia obchodných živností v tejto svojej vlastnosti oprávnení brať mieru na obuv, mužské, ženské a detské šaty, zhotovenie ktorých spadá v rozsah oprávnenia remeselnej obuvníckej a krajčírskej živnosti, jedine potiaľ, pokiaľ je toho treba, aby vybrali vhodný tovar zo svojho skladu. Toto obmedzenie práva brať mieru nevzťahuje sa na tých majiteľov obchodných živností, ktorí už tri mesiace pred účinnosťou tohoto zákona provodzovali výhradne alebo prevážne obchod obuvou alebo šatstvom.

(4)

Majiteľom obchodných živností neprísluší právo prijímať objednávky na opravu obuvi, poťažne šatstva.

§ 55.

Stále provodzovacie miestnosti.

(1)

Kto provodzuje slobodnú alebo remeselnú živnosť, môže v obci jej stanoviska mať niekoľko stálych provodzovacích miestností (dielieň alebo predajeň) a môže ich preložiť na iné stanovisko v obci.

(2)

To má sa však vždycky oznámiť živnostenskému úradu.

(3)

Koncessovaná živnosť môže byť preložená na iné stanovisko v tej istej obci jedine po vyžiadanom schválení živnostenského úradu.

(4)

Ak ide o preloženie koncessovanej živnosti, pri udelení ktorej treba mať na zreteli miestne pomery (§ 37, odst. 5), živnostenský úrad prv, ako to schváli, má vypočuť obec, v ktorej bude stanovisko živnosti.

§ 56.

Vedľajšie závody a sklady.

(1)

Chcú-li živnostníci mimo svojej hlavnej provodzovne sriadiť vedľajšie závody alebo sklady (ku ktorým však nepočítajú sa prosté sklady a iné miestnosti slúžiace iba k uschovaniu tovaru), sú povinní, nakoľko ide o slobodné alebo remeselné živnosti, oznámiť to vždycky živnostenskému úradu a označiť stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu. Oznámenie toto treba učiniť jak živnostenskému úradu hlavnej provodzovne, tak i tomu živnostenskému úradu, v okrese ktorého bude stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu.

(2)

Pri koncessovaných živnostiach treba v týchto prípadoch vyžiadať si zvláštne schváleníe živnostenského úradu, a to, ak ide o živnosti, ktoré udeľovať prislúcha vyššiemu úradu, oného vyššieho úradu, v administratívnom obvode ktorého vedľajší závod alebo sklad má mať svoje stanovisko, v ostatných však prípadoch nech sa vyžiada schváleníe oného živnostenského úradu, v okrese ktorého má byť stanovisko vedľajšieho závodu alebo skladu. Vždycky však musí sa to oznámiť tiež živnostenskému úradu hlavného závodu.

(3)

Ak prekážajú zamýšľanému sriadeniu vedľajšieho závodu alebo skladu okolnosti, ktoré podľa tohoto zákona nedopúšťajú, aby vydaný bol živnostenský list (§ 13) alebo daná bola koncessia (§ 36), úrad zakáže strane sriadiť vedľajší závod alebo sklad a oznámi jej prekážku toho.

(4)

Okrem toho úrad tiež v tomto prípade, ak ide o sriadenie novej provodzovne, šetriť má predpisov obsažených v tretej hlave.

§ 57.

Živnostníci môžu tiež mimo obec svojho stanoviska svoje živnostenské výrobky kamkoľvek živnostníkom, ktorí tieto výrobky smejú mať, dávať do predaja, ich na objednávku dodávať a vykonávať objednané práce.

§ 58.

(1)

Živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc spoločenstvo a obecné zastupiteľstvá, môže z dôvodov požiarovej policie nariadiť, aby provodzovanie živnosti kominárskej bolo ohraničené podľa okresov; toto ohraničenie nesmie zpravidla sahať prez obvod politického okresu.

(2)

Ohraničenie takéto, ak treba toho z dôvodov policie zdravotnej, môže od živnostenského úradu II. stolice nariadené byť po vypočutí príslušných spoločenstiev a obecných zastupiteľstiev tiež pre výkon prietočníckej (čističia stokov) a pohodníckej živnosti.

(3)

Takéto ohraničenia majú za následok, že v každom ohraničenom okrese iba tí majitelia živnosti príslušného druhu sú oprávnení vykonávať práce, ktorí majú v tom okrese svoje stanovisko. Avšak v prípadoch naliehavo súrnych kominári, prietočníci a pohodní môžu tiež mimo svojho okresu privzatí byť k výpomocným prácam.

(4)

živnostenský úrad II. stolice vypočujúc sriadené spoločenstvo a obecné zastupiteľstvo, môže nariadiť zmenu alebo zrušenie týchto ohraničení podľa okresov, bez toho, že by pre to živnostníkom, ktorých sa to týka, prislúchal nárok na odškodnenie.

§ 59.

Presídlenie.

U všetkých živností považovať treba presídlenie do niektorého miesta mimo obec dosavádneho stanoviska za založenie novej živnosti, avšak nežiada sa znovu preukaz odbornej spôsobilosti, predpísaný u niektorých živností.

§ 60.

Zovňajšie označenie.

Živnostníci sú viazaní používať vhodného zovňajšieho označenia na svojich stálych provodzovacích miestnostiach alebo svojich bytoch a ú oprávnení používať iných náveštných prostriedkov.

§ 61.

O povinnosti k zápisu firmy a viesť obchodné knihy platia dosavádne zákony a nariadenia.

§ 62.

Zlé používanie zovňajšieho označenia.

(1)

Žiadny živnostník nie je oprávnený privlastniť si proti právu k označeniu svojho provodzovacieho miesta alebo bytu, ako aj v obežníkoch, verejných náveštiach alebo cenníkoch meno, firmu, znak alebo zvláštne označenie závodu, ktorý náleží inému tuzemskému živnostníkovi alebo výrobcovi, alebo týmto práve uvedeným spôsobom predmety svojej živnosti falošne označovať, ako by boly vyšly z iného závodu.

(2)

Takéto zasiahnutie oprávňuje škodou postihnutého domáhať sa u príslušného živnostenského úradu, aby zastavené bolo ďalšie používanie bezprávneho pomenovania, alebo aby zapovedané bolo falošné náveštie.

(3)

Ochrana, poskytnutá škodou postihnutému, nie je tým vylúčená, že pri bezprávnom pomenovaní alebo falošnom naveští meno, firma, znak alebo zvláštne označenie závodu alebo pomenovanie cudzieho provodzovacieho miesta uvedené boly s takými dodatky, výpustkami alebo zmenami, ktorých pri obyčajnej pozornosti nemožno spoznať.

§ 63.

(1)

Bolo-li niektoré zasiahnutie, uvedené v § 62, spáchané vedome, páchateľ je vinným priestupkom, ktorý sa trestá dľa živnostenského zákona.

(2)

Trestné pokračovanie pre takéto zasiahnutie, pokiaľ tu nieto trestného skutku, ktorý dľa platných trestných predpisov z úradnej povinnosti musí byť trestaný, alebo ktorý je podrobený poriadkovej pokute dľa § 1 a 24 zákonného článku XXXVII z r. 187, môže zavedené byť len na žiadosť škodou postihnutého.

(3)

Jestliže však škodou postihnutý odvolí žiadosť svoju prv, ako úradné usneseníe ohlásené bude žalovanému, odpadá každé potrestane, ako i ďalšie vyšetrovanie, aby žalovaný hol potrestaný, ovšem bez újmy súkromoprávnych nárokov škodou postihnutého na náhradu.

§ 64.

Ochrana poskytnutá v §§ 62 a 63 tuzemským živnostníkom a výrobcom prislúcha tiež cudzozemským živnostníkom a výrobcom pod ton podmienkou, keď ich štát reciprocitu zachováva.

§ 65.

Prestupkom ďalej sa previní:

a)

každý živnostník, ktorý v prípadoch, ktoré už § 62 alebo zákonom o ochrane živnostenských známok nie sú vytýčené, k zovňajšiemu označeniu svojho závodu alebo bytu, k označeniu živnostenských výrobkov alebo vôbec pri provodzovaní svojich obchodov a mi svojom podpise užíva mena jemu nepríslušiaceho, nie súc k tomu oprávnený už vykonaným zápisom svojej firmy do obchodného registra;

b)

každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) prikladá si vyznamenania, ktoré mu udelené neboly;

c)

každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) užíva pomenovania, z ktorého sa môže súdiť na spoločenský pomer, kdežto vskutku takého pomeru nieto;

d)

každý živnostník, ktorý nie súc k tomu oprávnený vykonaným už zápisom svojej firmy do obchodného registra, v prípadoch uvedených v Iit. a) neužíva svojho plného mena a priezviska;

e)

každý živnostník, ktorý v prípadoch uvedených v lit. a) pri skutočnom spoločenskom pomere užíva pomenovania, v ktorom nie je obsažené jedine meno spoločníkov, ale okrem toho doložka, ktorá naznačuje jestvovanie nejakej spoločnosti, leda že by bol živnostník k užívaniu takejto firmy oprávnený dľa obchodného zákona.

§ 66.

(1)

Jestliže čin uvedený v §§ 62-65 podlieha trestu dľa iných zákonných predpisov, tresty v § 226, lit. a), b), c) živnostenského zákona nemajú zvlášte byť ukladané.

(2)

Rozhodovať o nárokoch na náhradu škody, ktorá vznikla zasiahnutím a prestupkami naznačenými v §§ 62 až 65, prísluší výhradne riadnym súdom, ktoré jak o jestvovaní, tak aj o veľkosti škody rozhodovať budú dľa voľnej úvahy.

§ 67.

Stanovenie najvyšších sadzieb.

(1)

Pre drobný predaj vecí, ktoré patria k najsúrnejším potrebám dennej spotreby, ďalej pre živnosti kominársku, prietočnícku, pohodnícku, dopravnú a pre živnosť verejných posluhov môžu stanovené byť najvyššie sadzby.

(2)

Pre živnosť kominársku, prietočnícku a pohodnícku musia takéto sadzby každým spôsobom stanovené byť vtedy, ak bolo podľa § 58 nariadené ohraničenie príslušných živností podľa okresov. Sadzby pre jednotlivé obce môžu byť stanovené rôzne.

(3)

Sadzby dotknuté v predošlých odstavcoch ustanoví živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obecné zastupiteľstvá, ďalej obchodnú a živnostenskú komoru a príslušné spoločenstvá a na zreteľ berúc jestvujúce pomery; sadzby tieto platia do odvolania jedine pre obvod príslušných obcí.

(4)

Pre živnosti zabývajúce sa dopravou osôb, najvyššie sadzby, dotknuté v predošlom odstavci, ustanovené budú živnostenským úradom II. stolice na návrh obecného zastupiteľstva a po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, ako aj sriadených spoločenstiev.

§ 68.

Označenie cien.

Pre drobný predaj vecí, ktoré patria k nezbytným potrebám dennej výživy, ako i pre hostinskú a výčapnícku živnosť, ďalej pre dopravnú živnosť a pre živnosť verejných posluhov živnostenský úrad má nariadiť, aby ceny zjavne označené boly dľa množstva a jakosti.

§ 69.

O povinnosti provodzovať niektoré živnosti.

Držitelia živnosti pekárskej, mäsiarskej, kominárskej, prietočníckej a dopravnej nesmú započaté provodzovanie živnosti prerušiť dľa svojej vôle, lež sú povinní štyri týždne vopred oznámiť úradu, že chcú provodzovanie zastaviť.

§ 70.

Úprava jednotlivých živností.

(1)

Vládnym nariadením bude stanovené, akým spôsobom majetníci vetošnických a záloženských živností, ďalej živností prostredkovania služieb a miest majú viesť svoje knihy a akej policajnej kontrole čo do rozsahu a spôsobu svojho obchodovania majú sa podrobiť.

(2)

Živnosti zabývajúce sa dopravou osôb a živnosti verejných posluhov, živnosť kominárska, prietočnícka a pohodnícka, ďalej hostinské a výčapnícke živnosti, živnosti prostredkovania služieb a miest a pohrebné podniky podrobené sú živnostensko-policajnej úprave, ktorá sa môže vzťahovať na jednotlivé druhy živností i na jednotlivé živnostenské podniky.

(3)

Vymedzenie predajných práv medzi lekárnikov a drogistov (materialistov) bude po vypočutí obchodných a živnostenských komôr a príslušných spoločenstiev upravené vládnym nariadením.

§ 71.

Námestníci (obchodvedúci) alebo nájomci.

(1)

Každý živnostník môže svoj u živnosť provodzovať tiež námestníkom (obchodvedúcim, dielovedúcim) alebo ju prenajať. Podnájom živnosti sa nedopúšťa.

(2)

Námestník (obchodvedúci, dielovedúci) alebo nájomca (arendátor) musí práve ako sám majiteľ živnosti mať vlastnosti, ktorých treba je k samostatnému provodzovaniu príslušnej živnosti. Preto pri slobodných a remeselných živnostiach musí námestník (obchodvedúci), alebo nájomca od majiteľa živnosti byť oznámený živnostenskému úradu, ale pri koncessovaných živnostiach musí majiteľ živnosti vyžiadať si schváleníe živnostenského úradu.

(3)

Čo sa týka živností hostinských a výčapníckych, platia predpisy § 26, a dotyčne živnostenského prostredkovania služieb a miest platia predpisy § 32.

(4)

Predpisy tohoto paragrafu platia tiež o vlastníkovi reálnej živnosti, ktorý, nemajúc zákonitej spôsobilosti k jej provodzovaniu, chce ju provodzovať námestníkom (obchodvedúcim) alebo nájomcom.

§ 72.

Prevod živností.

(1)

Jestli dedič alebo odkazovník chce po smrti živnostníkovej živnosť ďalej viesť, povinný je ohlásiť ju znova na svoje vlastné meno.

(2)

Rovnako má sa to znova ohlásiť, ak bol živnostenský závod jednaním medzi živými prevedený na inú osobu.

(3)

Ak ide o živnosť koncessovanú, je v oboch prípadoch treba novej koncessie.

(4)

Avšak po smrti živnostníkovej koncessovaná alebo remeselná živnosť alebo obchodná živnosť viazaná preukazom spôsobilosti (§ 14, pokiaľ sa týka § 53, odst. 3 a 4) môže na základe dekretu o koncessii alebo živnostenského listu príslušiaceho zomrelému živnostníkovi ďalej byť provodzovaná na účet vdovy alebo k dedictvu oprávnených nezletilých sostupných, ak nebola vdova vlastnou vinou rozvedená, počas jej vdovstva alebo až do zletilosti sostupných a to na prosté oznámenie, učinené živnostenskému úradu.

(5)

Ak zostanie po živnostníkovi jak vdova, ktorá nie je s ním z vlastného previnenia súdne rozvedená a ktorá chce živnosť ďalej provodzovať, tak i nezletilí sostupní, právo dotknuté v predchádzajúcom odstavci prísluší umieneným osobám spoločne, leda že by živnostník učinil o ňom zvláštne opatrenia. Jednotlivé osoby takto oprávnené môžu sa práva tohoto za seba vzdať.

(6)

Taktiež treba je prostého oznámenia živnostenskému úradu, ak má byť živnosť ďalej vedená na účet podstaty po dobu konkurzného alebo pozostalostného pokračovania.

(7)

V prípadoch výšuvedených, ak vyžaduje toho povaha živnosti, ustanovený buď podľa § 71 spôsobilý námestník (obchodvedúci, dielovedúci).

§ 73.

Odňatie živnostenského práva.

(1)

Jestliže pri niektorom živnostníkovi dodatočne sa zistí, že už od počiatku nemal a ešte dosial nemá nejakej zákonitej náležitosti pre samostatné provodzovanie živnosti, môže úrad, príslušný k prijatiu živnostenskej ohlášky alebo k udeleniu koncessie, ďalšie provodzovanie živnosti jemu zakázať a živnostenský list alebo koncessiu odňať.

(2)

Pri živnostiach uvedených v § 22, pol. 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9, 12, 13, 15, 16, 22, 23, 33, 34, 35, 36 a 37 koncessia môže byť odňatá tiež vtedy, jestliže živnosť do šesť mesiacov, a pri živnosti menovanej v § 22, pol. 3, do dvoch mesiacov po udelení koncessie nepočne sa provodzovať alebo keď provodzovanie preruší sa pozdejšie po dobu práve tak dlhú.

§ 74.

Vyhľadávanie objednávok tovaru majetníkmi živností alebo obchodnými cestujúcimi.

(1)

Majetníci živností sú oprávnení, cestujúc mimo svojho stanoviska alebo prostredníctvom zmocnencov (obchodných cestujúcich), ktorí sú v ich službe a úradnými legitimáciami sú opatrení, vyhľadávať objednávky tovaru u obchodníkov, továrnikov, živnostníkov, vôbec u takých osôb, v živnosti ktorých upotrebuje sa tovar ponúkaného druhu; nesmú však pri tom, okrem na trhoch, so sebou mať nijaký tovar na predaj, ale iba vzorky.

(2)

Vyhľadávať objednávky tovaru u osôb, ktoré takého tovaru vo svojej živnosti nepotrebujú, je majetníkom živnosti alebo ich zmocnencom cieľom odbytu osadníckeho, korenného a materiálneho tovaru v ich stanovisku a mimo neho úplne zakázané; pri inom tovare je vyhľadávanie objednávok mimo stanoviska u rečených osôb dovolené len v jednotlivých prípadoch na výslovné písomné vyzvanie, ktoré má znieť na určitý tovar a prislúchať majiteľovi živnosti.

(3)

Po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory a účastného spoločenstva môže pre určitý tovar alebo určité okresy čiže jednotlivé živnosti vládnym nariadením byť pripustené, aby tiež bez tohoto vyzvania vyhľadávané byť mohly objednávky tovaru u osôb zmienených v 2, odstavci.

§ 75.

Výrobci hodín, zlatého a strieborného tovaru, veľkoobchodníci s týmito vecmi, ďalej obchodníci s klenotami a drahými kameňmi, ako aj zmocnenci v ich bezprostrednej službe postavení, ak je stanovisko príslušnej živnosti v tuzemsku, sú oprávnení na svojich obchodných cestách so sebou na predaj vziať nielen vzorky, lež i samý predávaný tovar, keď podľa jeho povahy vylúčený je predaj podľa vzorkov, avšak má pri tom platnosť obmedzenie, že tento tovar smie predávaný byť jedine oprávnenému priekupníkovi.

§ 76.

(1)

Potrebné ustanovenia o obsahu a vyhotovení legitimácií, určených pre obchodných cestujúcich, budú vydané vládnym nariadením po vypočutí obchodných a živnostenských komôr.

(2)

Žiadosti o tieto legitimácie musia byť vybavené najneskôr do osem dní a smú odmietnuté byť jedine z dôvodov uvedených v príslušnom nariadení.

(3)

Vládnym nariadením bude mimo toho ustanovené, pokiaľ osoby v § 75 uvedené potrebujú zvláštnej legitimácie príslušného puncovného úradu.

§ 77.

Vyhľadávanie objednávok tovaru samostatnými obchodnými jednateľmi.

(1)

Obchodní jednatelia, ktorí nie sú v službe niektorého živnostníka, sú povinní podľa § 11 ohlásiť provodzovanie svojho obchodu.

(2)

Títo jednatelia smú z príčiny obchodovania predkladať osobám v § 74, odstavci 1 uvedeným, vzorky predmetov, ktorých upotrebuje sa v ich živnosti, im ceny tovaru oznamovať a od nich objednávky predmetov rečeného druhu prijímať.

(3)

Obchodným jednateľom nie je dovolené, aby okrem svojich vzorkov mali ešte so sebou tovar, aby vzorky alebo tovar na svoj účet predávali a aby jednateľské obchody s inými osobami uzavierali nežli s takými, v živnosti ktorých spotrebuje sa tovar ponúkaného druhu.

(4)

Obchodní jednatelia, ktorí svoju živnosť cestujúc provodzujú, nesmejú mať žiadnych skladov tovaru alebo skladíšť.

(5)

Vzorky buďte zmocňovateľom jednateľovým označené ako vzorky.

§ 78.

Predaj tlačív.

Na odpredaj tlačív a ku sbieraniu predplatiteľov alebo subškribentov nevzťahujú sa ustanovenia §§ 74, 76 a 77; o tom platia len zvláštne predpisy, dané v tlačovom zákone.

§ 79.

Cudzozemskí obchodní cestujúci.

Obchodní cestujúci, ktorí zastupujú cudzozemské priemyslové, živnostenské alebo obchodné podniky, nakoľko podľa obchodných smlúv svojho času platných sú pripustení k obchodovaniu v tuzemsku, sú rovnako podrobení horejším ustanoveniam; legitimácií dotčených v § 76, odstavci 1, nepotrebujú tí obchodní cestujúci a samostatní jednatelia, ktorí sú už legitimovaní živnostenským legitimačným lístkom, uvedeným v obchodných smluvách.

§ 80.

Roznášanie na predaj.

(1)

Jedine osoby oprávnené k tomu zákonom o podomnom obchode smejú tovar z miesta na miesto, okrem na trhoch, na predaj roznášať a z domu do domu nosiť a ponúkať.

(2)

Toto obmedzenie však nevzťahuje sa na výrobky poľného a lesného hospodárstva, ktorých sa každého dňa potrebuje, ako na mlieko, vajcia, ovocie, zeleninu, rastlé kvetiny; maslo, drôbež a drevo, ďalej na prirodzené kyselky, nakoľko predaj týchto vecí koná sa z domu do domu alebo na ulici výrobcami alebo ich zmocnencami, alebo oprávnenými obchodníkmi.

(3)

Liehové nápoje a ocot sú vylúčené z obchodnej úľavy, udelenej predchodzími ustanoveniami.

(4)

Živnostenský úrad II. stolice môže zakázať v jednotlivých obciach tento predaj vzhľadom na určité veci a na určitý čas, po prípade pre určité časti jednotlivých obcí z dôvodov zdravotnej alebo tržnej policie na návrh obecného zastupiteľstva, ktoré má vypočuť zúčastnené živnostenské spoločenstvá.

(5)

V prípadoch zvláštneho zreteľa hodných živnostenský úrad vypočujúc príslušné spoločenstvá, môže vždycky na tri roky a na odvolanie drobným živnostníkom usadlým v, jeho okrese pre ich lepšiu obživu dovoliť, aby od domu k domu predávali svoje vlastné výrobky v obci, kde je stanovisko ich živnosti. K tomu účelu budú vyhotovené zvláštne úradné legitimácie. Pre jedného živnostníka, bude vyhotovené iba po jednej legitimácii, ktorá však môže zároveň prislúchať určitým rodinným členom alebo zástupcovi vopred menovanému.

§ 81.

Zakazuje sa predávať chlieb a iné pečivo z domu do domu alebo na ulici, okrem prípadov označených v § 80, odstavci 1 a 5. Dodávať chlieb a iné pečivo odberateľom pekárovým dovolené je iba na objednávku, ak koná to pekár sám, jeho príslušníci a jeho pomocníci.

§ 82.

Zakazuje sa zamestnávať deti, ktorým nie je ešte 14 rokov, pri predajoch uvedených v §§ 80 a 81; živnostenský úrad môže obmedziť alebo zakázať, aby boly zamestnané pri tom ženy, ktorým nie je ešte 18 rokov.

§ 83.

Zahraničný obchod.

(1)

Živnostníci usadlí v cudzozemsku môžu, ak majú československí štátni príslušníci rovnaké právo v príslušnej krajine cudzej, v tuzemsku vykonávať na objednávku také práce živnostenské, k výkonu ktorých nie je treba koncessie.

(2)

Dovoz vecí vyrobených v cudzozemsku a dodanie ich objednateľovi podrobuje sa obmedzeniam obsaženým v colných predpisoch.

§ 84.

Verejné výpredaje.

Každý verejne ohlásený predaj, smerujúci k urýchlenému scudzeniu v drobnom predaji tovaru alebo iných hnuteľných vecí, patriacich k živnostenskému závodu, môže sa konať len s povolením živnostenského úradu.

§ 85.

Žiadosť o povolenie výpredaja.

Žiadateľ o takéto povolenie má, podať živnostenskému úradu miesta, kde výpredaj konať sa má, písomnú žiadosť, v ktorej musia byť obsažené tieto údaje:

a)

označenie tovaru, ktorý bude predávaný, dľa množstva a spôsobu;

b)

presný udaj výpredajového stanoviska;

c)

doba, po ktorú výpredaj má trvať;

d)

osoby, vo vlastníctve ktorých nachádzajú sa tovar alebo iné hnuteľné veci, ktoré majú byť vypredané; ďalej osoby, ktorými výpredaj má byť konaný (na pr. majiteľ živnosti, jeho sriadenci, obchodný jednateľ a p.);

e)

dôvody, z ktorých má sa výpredaj konať, ako: smrť majiteľa obchodu, zanechanie živnosti, prevod obchodu na nového držiteľa, presídlenie obchodu, živelné pohromy a pod.

§ 86.

Povolenie.

(1)

živnostenský úrad má rozhodnúť po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory a spoločenstva, ku ktorému žiadateľ náleží.

(2)

Dobrozdania majú sa vzťahovať tiež na to, aby boly správne údaje, ktoré žiadateľ učiniť má podľa § 85, lit. e).

(2)

Pre podanie týchto dobrozdaní ma živnostenský úrad ustanoviť primeranú lehotu, ktorá nemá byť dlhšia ad 14 dní, a keď by dobrozdanie došla alebo lehota táto bola prešla, má rozhodnúť najdĺž v 30 dňoch.

(3)

O každom povolenom výpredaji má byť upovedomený úrad, vyrubujúci daň v prvej stolici.

§ 87.

(1)

Živnostenský úrad prvej stolice môže udeliť povalenie k výpredaju najvýš na čas troch mesiacov; na dlhší čas, a to najďalej až do jedného roku, povolenie toto za okolností zvláštneho zreteľa hodných môže byť udelené alebo predĺžené jedine živnostenským úradom II. stolice.

(2)

Udeliť povolenie vyhraďuje sa volnej úvahe úradu po uvážení všetkých príslušných okolností.

(3)

Povolenie k výpredaju pre obchod, ktorý ešte netrvá úplné dva roky, smie udelené byť len keď majiteľ obchodu zomrel alebo keď nastaly živelné pohromy alebo jestli sú tu iné prípady hodné zvláštneho zreteľa. Výpredaj má stále vzťahovať sa iba na tovar pôvodne ohlásený (§ 85, lit. a).

(4)

Živnostenský úrad má právo v predajnej miestnosti konať v tomto smere revízie; vo veľkých a malých obciach môže výkonom revízie poveriť obecných a obvodných notárov.

(5)

Čo sa týka žiadaného stanoviska výpredaja (§ 85, lit. b), povolenie živnostenského úradu má sa stať vo veľkých a malých obciach po vypočutí obecného alebo obvodného notára, a v mestách, kde sú osobitné štátne policajné úrady, po vypočutí týchto.

§ 88.

Pred obdržaným povolením výpredaj nesmie byť ani ohlašovaný ani zahájený, taktiež nesmie sa v ňom pokračovať vyše povolenej doby.

§ 89.

Záverečné ustanovenia o výpredajoch.

(1)

Predpisy tieto nevzťahujú sa na predaje, ktoré konajú sa na základe súdneho alebo iného úradného rozkazu alebo správou konkurznej podstaty:

(2)

Peňažitá pokuta pripadne chudobinskému fondu miesta výpredajového.

(3)

Jestliže by výpredaj nezostal obmedzený na tovar pôvodne ohlásený, musí byť výpredaj ihneď zatvorený a tovar, pridaný po otvorení výpredaja ku skladu tovaru, vyhlásiť treba za prepadlý, bez újmy tomu, ž uložená bude primeraná peňažitá pokuta. Výťažok za tento tovar pripadne taktiež príslušnému chudobinskému fondu.

HLAVA V.

Tržný obchod. (§ 90-99)

§ 90.

Návšteva trhov.

(1)

Každý má právo dochádzať na trhy so všelijakým tovarom v obchode dovoleným, nakoľko tento tovar podľa druhu trhu je na ňom k obchodu pripustený.

(2)

Tovar však, predaj ktorého je viazaný koncessiou alebo preukazom spôsobilosti, môže i na trhoch byť predávaný len od živnostníkov, opatrených príslušnou koncessiou, alebo preukazom spôsobilosti.

§ 91.

Fieranti.

Kto robí z jazdenia po trhoch samostatnú živnosť (fierant, trhovník), má ju ohlásiť dľa § 11.

§ 92.

Cudzozemci.

S cudzozemcami nakladá sa čo do práva k návšteve trhov ako s tuzemcami, nakoľko nebude nariadená odchýlka od toho na základe reciprocity.

§ 93.

Predmety tržného obchodu.

a) Na hlavných trhoch (jarmokoch).

Predmetom tržného obchodu na veľtrhoch, výročných trhoch a trhoch v kúpeľných miestach, postavených im na roveň zvláštnymi nariadeniami po liečebnú dobu, ďalej na púťových (hodových) trhoch je všelijaký vo voľnom obchode dovolený tovar, nakoľko príslušné tržné oprávnenia nie sú výslovne obmedzené na jednotlivé druhy predmetov, ako na príklad na dobytok, vlnu, obilie, detské hračky atď.

§ 94.

b) Na týždenných trhoch.

Predmetom obchodu na týždenných trhoch sú potraviny a surové prírodniny, gazdovské a poľné náradie, výrobky, ktoré náležia k vedľajším v krajine obvyklým zamestnaniam obyvateľov v okolí, a predmety všeobecnej, dennej spotreby.

§ 95.

(1)

Predávať na týždenných trhoch v búdach a krámkoch iné veci ako tuto uvedené je zpravidla dovolené len živnostníkom bydliacim v obci samej dotyčne tovaru ich živnosti, leda že by už v jednotlivých miestach boli pre patričný tovar dosial pripustení tiež cudzí živnostníci a horskí výrobci.

(2)

Ostatne v miestach, kde by potrebám nutnej spotreby usadlí živnostníci nevyhovovali, môže živnostenský úrad II. stolice nariadiť, že pre príslušný tovar tiež cudzí živnostníci a horskí výrobci sú na týždenných trhoch pripustení.

(3)

Vládnym nariadením bude stanovené, ktorí horskí výrobci požívajú výhod odstavca 1 a 2.

§ 96.

Rovnoprávnosť návštevníkov trhu.

(1)

Všetci návštevníci trhov majú pri provodzovaní svojich tržných obchodov rovné práva.

(2)

Zariadenie, že prvé hodiny trhu sú vyhradené drobným nákupníkom, je dopustené iba pri týždenných trhoch a dotyčne potravín, ak nasvedčujú tomu miestne obyčaje a potreby.

§ 97.

Tržné poplatky.

(1)

Obce nesmú tržný obchod zaťažiť žiadnymi inými dávkami, leda takými, ktoré sú náhradou za prenechané miesto, za užívanie búd a náradia a za iné výlohy spojené s konaním trhu.

(2)

Tržné poplatky možno vyberať len s povolením živnostenského úradu II. stolice, ktorému tiež prísluší upravovať ich sadzby a schvaľovať tržný poriadok.

§ 98.

Tržné poriadky.

V medziach ustanovení shora uvedených každá obec, v ktorej sa konajú trhy, ustanoviť má so schválením živnostenského úradu II. stolice podľa miestnych potrieb tržný poriadok, ktorý má tiež obsahovať sadzbu tržných poplatkov, pri čom nech sa tiež ustanoví, pokiaľ sa dopúšťa výčap nápojov a podávanie jedál na trhovištiach.

§ 99.

Udeľovanie práva k trhom.

Živnostenské úrady II. stolice udeľujú obciam právo konať trhy a rozhodujú o prekladaní trhov. Udelené už oprávnenia k odkývaniu trhov môžu složené byť jedine so súhlasom úradu, ktorý udelil oprávnenie a ktorý má vopred vypočuť spoločenstvá, sriadené pre živnosti toho ktorého miesta.

HLAVA VI.

Živnostenské pomocníctvo. (§ 100-151)

Všeobecné ustanovenia.

§ 100.

(1)

Ujednanie pomerov medzi samostatnými živnostníkmi a ich pomocnými pracovníkmi je v medziach stanovených zákonami predmetom voľnej úmluvy.

(2)

Jestli niet úmluvy, rozhodujú predovšetkým zvláštne predpisy pre to vydané, ináče platí zákon zo dňa 13. júla 1922, čís. 244 Sb. z. a n.

§ 101.

Pomocní pracovníci.

(1)

Pomocnými pracovníkmi rozumejú sa v tomto zákone všetky pracovné osoby, ktoré v živnostenských podnikoch sú v pravidelnom zamestnaní bez rozdielu veku a pohlavia, a to:

a)

pomocníci (obchodní pomocníci, tovaryšia, sklepníci, kočišia pri dopravných živnostiach a pod.),

b)

továreňskí robotníci,

c)

učňovia,

d)

tie pracovné osoby, ktorých používa sa k podriadeným pomocným službám pri živnosti (avšak ktoré nepatria medzi osoby označené v § 251, lit. d).

(2)

K pomocným pracovníkom náležia tiež pracovné osoby, ktoré sú pravidelne zamestnané pri takých živnostenských podnikoch; ktoré fyzické alebo právne osoby v § 251 uvedené provodzujú vedľa svojich zamestnaní alebo podnikov nepodrobených živnostenskému zákonu.

(3)

Osoby, ktoré pre vyššie služobné výkony obyčajne s ročným alebo mesačným služným sú ustanovené, ako: dielovedúci, mechanikovia, faktori, účtovníci, pokladníci, výpravčí, kresliči, chemikovia a pod., nepatria medzi pomocných pracovníkov.

§ 102.

Pečlivosť o pomocných pracovníkov.

(1)

Každý majiteľ živnosti je povinný na svoje útraty učiniť všetky zdravotné opatrenia a sriadiť a udržovať všetky inakšie zariadenia, obzvlášte pri pracovných miestnostiach, strojoch a pracovnom náčiní, ktorých pri provodzovaní jeho živnosti vzhľadom na jej povahu alebo spôsob provodzovacej miestnosti je treba na ochranu života a zdravia pomocných pracovníkov.

(2)

Preto má majiteľ živnosti o to pečovať; aby stroje, závodné zariadenia a ich časti tak boly ohradené alebo takými ochrannými prostriedkami opatrené, aby robotníci, konajúc obozretne svoju prácu, nemohli snadno byť ohrožení.

(3)

K povinnostiam majiteľa živnosti patrí tiež postarať sa o to, aby pracovné miestnosti po celý pracovný čas podľa pomerov živnosti udržované boly čo možná svetlé, čisté a prachu prosté, aby pracovné miestnosti, pracovné dielne a pracovné miesta, ak je toho treba, boly dostatočne umele osvetlené, ďalej aby obnova vzduchu bola vždy primeraná počtu robotníkov a osvetľovacím zariadeniam, ako aj pôsobivá proti nepriaznivým účinkom škodlivých výparov a aby vôbec provodzovanie a výroba zariadené boly spôsobom, ktorým by sa zdravie pomocných pracovníkov čo možná šetrilo.

(4)

Majitelia živnosti, ktorí dávajú svojim pomocným pracovníkom byt, majú tiež o to pečovať, aby boly tomuto účelu len také miestnosti venované, používanie ktorých neohrožuje telesnú bezpečnosť, zdravie alebo mravnosť pomocných pracovníkov a pri ktorých, pripúšťajú-li to miestne pomery, bolo by zaistené náležité množstvo pitnej a úžitkovej vody.

(5)

Majitelia živností sú napokon povinní, aby pri zamestnávaní pomocných pracovníkov až do dokonaného 18. roku a žien a dievčat vôbec mali taký zreteľ na mravnosť, ktorého vyžaduje vek alebo pohlavie.

(6)

Po vypočutí obchodných a živnostenských komôr môžu vládnym nariadením byť vydané všeobecné predpisy na ochranu zdravia nemocných robotníkov, ako aj zvláštne predpisy tohoto spôsobu o jednotlivých druhou živností, živnostenských úkonoch a postupe. Pokiaľ ide menovite o určité, pre zdravie nebezpečné živnosti alebo živnostenské úkony, môžu v týchto predpisoch majitelia živností tiež vôbec byť zaviazaní, aby pomocných robotníkov dali podrobiť občasnej lekárskej prehliadke:

(7)

Tieto predpisy vzťahujú sa na dosavádne už schválené závody iba natoľko, nakoľko tým podmienené zmeny závodu môžu byť prevedené bez ujmy práv nadobutných konsenzom, leda že by išlo a odstránenie závad zrejme ohrožujúcich život alebo zdravie pomocných pracovníkov, alebo že by požadované veci mohly byť prevedené bez nepomerného nákladu a bez väčšej poruchy provodzovania. Toto obmedzenie platí tiež pre dosavádne závody, pokiaľ vzhľadom na ich stanovisko na základe § 13 alebo § 37 po stránke bezpečnostnej, mravnostnej, zdravotnej, požiarovej alebo dopravnej policie boly dané určité predpisy.

(8)

Majiteľom živnosti nech sa dá určitá lehota, aby previedli úradné nariadenia, ktoré budú na základe odstavcov 1-6 vydané.

(9)

V predpisoch vydaných vo smysle odstavcoch 6 a 7 môžu byť uložené zamestnancom určité pravidlá, ako sa majú chovať na ochranu svojej telesnej bezpečnosti a zdravia. Činy proti takým predpisom alebo proti niektorým z nich budú potrestané podľa ustanovení hlavy X. na peniazoch až do 10 Kč, v prípade nedobytnosti uzamčením najvyššou výmerou 24 hodín.

Po vypočutí obchodných a živnostenských komôr môžu vládnym nariadením označené byť stroje, určené pre živnostenské účele, ktoré buďto vôbec, buďto s výnimkou zovrubnejšie ustanovenou smejú do tuzemského obchodu uvádzané byť jedine s primeranými ochrannými úpravami.

§ 103.

Učňovské školy.

(1)

Majitelia živností bez ujmy povinností im zvlášť uložených dotyčne učňov, sú povinní, aby pomocníkom až do dokonaného 18. roka ich veku k návšteve sriadených obecných učňovských škôl (poťažne prípravných naukobehov) ako aj odborných pokračovacích škôl poskytovali potrebného času, určeného stanovami a učebnou osnovou patričnej školy.

(2)

Pokiaľ pre ženských pomocníkov nie sú učňovské školy, ustanovenia predošlého odstavca platia tiež dotyčne sriadených snáď škôl pre ženské ručné práce a gazdinských škôl.

§ 104.

(1)

V obci, kde je po tri roky priemerne aspoň tridsať učňov, a pre týchto učňov zvláštnej školy niet, sriadí sa pre ich vyučovanie učňovská škola.

(2)

Učňovská škola sa sriadí tiež vtedy, ak je uvedený počet učňov vo dvoch alebo viac obciach, z ktorých môžu učni do jednej školy dochádzať.

(3)

Sriadenie školy stane sa schválením organizačného štatútu, ktorý predloží s návrhom na sriadenie dotyčnej školy spoločným podaním príslušná obec, po prípade obce, obchodná a živnostenská komora a priemyslové spoločenstva alebo spoločenstvá. K tomuto návrhu musí byť ďalej pripojené prehlásie navrhovateľov, že budú na vydržovanie školy prispievať a že aspoň jeden z nich sa zaväzuje uhradiť prípadný schodok školy.

(4)

Organizačný štatút schvaľuje župná školská rada, do ustavenia župných školských rád ministerstvo školstva a národnej osvety.

§ 105.

K vyučovaniu učňov treba upotrebiť miestnosti, učebných pomôcok a učiteľov občianskych a obecných (ľudových) škôl.

§ 106.

Učeň je povinný dotiaľ chodiť do takejto školy, dokiaľ nedosiahol jej učebného cieľu a dokiaľ trvá jeho učebná doba u majiteľa živnosti.

§ 107.

(1)

Normálny učebný plán ustanoví minister školstva a národnej osvety, pokiaľ sa týka trvania doby vyučovacej v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živností.

(2)

Pokiaľ sa jednotlivé vyznania postarajú o vyučovanie učňov v náboženstve, môže sa jedna hodina v týždni tomuto vyučovaní venovať.

§ 108.

Hlavné prázdniny sa tak ustanovia, aby do nich spadaly prázdniny škôl občianskych, obecných (ľudových).

§ 109.

Odchýlky od normálneho učebného plánu vzhľadom na jednotlivé priemyslové odvetvia určí minister školstva a národnej osvety, pokiaľ sa týka trvania doby vyučovacej v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živností.

§ 110.

Než bude upravený dozor nad učňovskými školami (pokračovacím školstvom živnostenským) podľa zákona zo dňa 9. apríla 1920, čís. 292 Sb. z. a n., ktorým sa upravuje správa školstva, upraví tento dozor ministerstva školstva a národnej osvety, ktorému prísluší najvyššia správa a dozor nad celým školstvom odborným, počítajúc v to učňovské školy (pokračovacie školstvo živnostenské), vynímajúc školstvo, ktoré podlieha ministerstvu zemedelstva.

§ 111.

Minister školstva a národnej osvety môže na vydržovanie učňovských škôl poskytnúť príspevok podľa zásad, o ktorých sa dohodne s ministrom financií.

§ 112.

Povinnosti pomocných pracovníkov.

Pomocní pracovníci sú povinní voči majiteľovi živnosti zachovať vernosť, poslušnosť a úctu, slušne sa chovať, smluvenú alebo v mieste obvyklú pracovnú dobu dodržiavať, živnostenské práce im verejné dľa najlepších síl vykonávať, o pomeroch živnosti mlčanie zachovávať, s ostatnými pomocnými pracovníkmi a domácimi ľuďmi sa snášať, a s učňami, ako i deťmi, ktoré pracujú pod dozorom pomocných pracovníkov, dobre nakladať. Domáce práce, natoľko nepatria k živnosti, pomocní pracovníci nie sú povinní konať, leda že by ináče bola ujednané.

§ 113.

Mzda. Výpoveď.

(1)

Ak, nie je o čase, kedy mzda má byť pomocnému pracovníkovi platená, a o výpovednej lehote nič iného ujednané, predpokladá sa, že smluvená bola týždenná výplata mzdy a 14denná výpovedná lehota. Avšak pomocní pracovníci, ktorí dľa kusu sa platia alebo v akorde pracujú, sú oprávnení vystúpiť teprve vtedy, keď prevzatí prácu riadne ukončili.

(2)

Pre obchodných pomocníkov platí, ak nie je smluvne ináč ujednané, výpovedná lehota 6 týždňov.

(3)

U živnostenských a obchodných pomocníkov, ktorým sverené sú dôležitejšie výkony, menovite u účtovníkov, pokladníkov, obchodvedúcich, cestujúcich, skladníkov a pod. vo veľkých podnikoch alebo továrňach je výpovedná lehota trojmesačná.

§ 114.

Vyplácanie mzdy.

(1)

Majitelia živností sú povinní vyplácať mzdu pomocných pracovníkov v hotových peniazoch.

(2)

Avšak môžu opatrovať robotníkom byt, kurivo, užívanie pozemkov, lieky a lekársku pomoc, ako aj nástroje a látku k výrobkom, ktoré od nich majú byť zhotovené, na súčtovanie pri výplate mzdy dľa predchodzieho ujednania.

(3)

Medzi majiteľom živnosti a pomocným pracovníkom ujednať sa môže vydávanie potravín alebo pravidelnej stravy na účet mzdy, nakoľko sa to deje za cenu, ktorá nepresahuje opatrovacie výlohy.

(4)

Naproti tomu nesmie sa ujednať, že pomocní pracovníci predmety svojej potreby odoberať musia z istých predajeň.

(5)

Majitelia živností nesmú robotníkom úverom na účet mzdy dávať iných predmetov alebo tovarov než výš označené a obzvlášte nie liehových nápojov.

(6)

Vyplácať mzdu v hostincoch a výčapoch je zakázané.

§ 115.

Predpisy § 114 vzťahujú sa tiež na tých pomocných pracovníkov, ktorí mimo dielne pre majiteľa živnosti zhotovujú alebo mu predávajú celotovary alebo polotovary potrebné k jeho živnostenskej výrobe, neprovodzujúc živnosti odpredajom tohoto tovaru na spotrebiteľov.

§ 116.

Predpisy dané v §§ 114 a 115 o majiteľoch živností vzťahujú sa tiež na členov rodiny, pomocníkov, sriadencov, jednateľov, dozorcov a faktorov majiteľov živností, ako aj na iných živnostníkov, v závode ktorých niektorá z osôb tu menovaných priamo či nepriamo je zúčastnená.

§ 117.

Úplná neplatnosť smlúv.

Ustanovenia smlúv a úmluv, ktoré odporujú predpisom §§ 114, 115 a 116, sú úplne neplatné.

§ 118.

O následkoch, keď pomocným pracovníkom neplatia sa mzda v hotovosti.

Pomocní pracovníci, pohľadávky ktorých proti predpisom §§ 114, 115 a 116 boly zaplatené ináč ako výplatou v hotovosti, môžu kedykoľvek žiadať, aby ich pohľadávky zaplatené boly hotovými peniazmi, a nemôže im činená byť námietka z toho, čo im na miesto platu dané bolo. Pokiaľ príjemca ma vec danú miesto platu, alebo pokiaľ z nej javí sa ešte byť obohateným, pripadne táto vec alebo jej hodnota, jestliže v pracovnom poriadku (§ 128) peňažitá pokuta, od robotníkov platená, je určená nemocenskej pokladni príslušného továreňského alebo živnostenského podniku, tejto pokladni, a ak patrí majiteľ živnosti k niektorému spoločenstvu, okresnej nemocenskej pokladni.

§ 119.

Nežalovateľnosť pohľadávok za tovar daný na úver.

(1)

Pohľadávky za veci alebo tovar, ktoré proti zákazu obsaženému v §§ 114, 115 a 116 pomocným pracovníkom na úver boly dané, nemôžu byť od majiteľov živností alebo osôb im na roveň postavených ani zažalované, ani zaúčtovaním alebo iným spôsobom uplatňované, bez rozdielu, či medzi účastníkmi priamo povstaly alebo nepriamo boly nadobudnuté.

(2)

Pohľadávky takéto pripadnú naproti tomu ústavom uvedeným v § 118 pre ich zákonité účele.

§ 120.

O zrušení pracovného pomeru.

Pomocný pracovník môže bez výpovedi hneď byť prepustený v týchto prípadoch:

a)

Keď uzavierajúc pracovnú smluvu, oklamal majiteľa živnosti, predložiac nepravé alebo zfalšované pracovné preukazy alebo vysvedčenia, alebo ho v omyl uviedol o inom dosavádnom pracovnom pomere, ktorým pomocný pracovník súčasne je viazaný;

b)

keď sa ukáže, že je neschopný k ujednanej práci;

c)

ak stane sa opilcom a opätovne márne bol napomínaný;

d)

keď dopustí sa krádeži, sprenevery alebo iného trestného skutku, ktorý ho činí nehodným dôvery majiteľa živnosti;

e)

keď vyzradí obchodné alebo výrobné tajomstvo alebo bez svolenia majiteľa živnosti provodzuje vedľajšie zamestnanie, ktoré, je na újmu jeho službám pri živnosti;

f)

keď prácu neoprávnene zanechal alebo trvale svojich povinností zanedbával alebo ostatných pomocných pracovníkov alebo domáci ľud snaží sa sviesť k neposlušnosti, ku zprotiveniu sa proti majiteľovi živnosti, k neporiadnemu životu alebo k nemravným, nezákonným skutkom;

g)

keď dopustí sa hrubej urážky na cti, telesného poškodenia alebo nebezpečného vyhrožovania proti majiteľovi živnosti alebo proti jeho domácim ľuďom alebo proti ostatným pomocným pracovníkom, alebo napriek predbežnej výstrahe neopatrne zachádza ohňom a svetlom.

§ 121.

Pomocník môže prácu opustiť bez výpovedi:

a)

keď nemôže v práci pokračovať bez patrnej škody pre svoje zdravie;

b)

keď majiteľ živnosti dopustí sa skutkom zlého nakladania alebo hrubej urážky na cti proti nemu alebo jeho príslušníkom;

c)

keď majiteľ živnosti alebo jeho príslušníci snažia sa sviesť pomocného pracovníka alebo jeho príslušníkov k nemravným alebo nezákonným skutkom;

d)

keď majiteľ živnosti mu nepríslušne zadržuje umluvenú mzdu alebo ruší iné podstatné podmienky smluvy;

e)

keď majiteľ živnosti nemôže alebo zdráha sa poskytnúť pomocnému pracovníkovi zárobok.

§ 122.

(1)

Jestli zanikne živnosť alebo zomrie pomocný pracovník, zanikne pracovný pomer sám sebou.

(2)

Avšak jestli bude prepustený predčasne pomocný pracovník, či už následkom dobrovoľného zanechania živnosti alebo následkom viny majiteľa živnosti alebo náhodou, ktorá tohoto bola stihla, má pomocný pracovník právo žiadať náhrada za ušlú mu výpovednú lehotu.

§ 123.

Prepustí-li majiteľ živnosti pomocného pracovníka pred časom bez dôvodu uznaného zákonom (§§ 120 a 142), alebo ak dá vlastnou vinou jemu príčinu ku predčasnému zrušeniu pracovného pomeru (§ 121), je povinný pomocnému pracovníkovi nahradiť mzdu a iné ujednané odplaty za celú výpovednú lehotu, prípadne za zbývajúcu ešte časť tejto lehoty.

§ 124.

Predčasné vystúpenie.

Ak preruší robotník bez zákonného dôvodu predčasne pracovný pomer; je zamestnávateľ oprávnený, žiadať na ňom náhradu spôsobenej škody.

§ 125.

(1)

Zamestnávateľ, ktorý príjme robotníka do práce vzdor tomu, že mu bolo známe, keď ho prijímal, že tento robotník bez zákonného dôvodu prerušil posledný svoj pracovný pomer, ručí solidárne so zamestnancom drievejšiemu zamestnávateľovi za škodu.

(2)

To isté platí o zamestnávateľovi, ktorý sviedol robotníka k takémuto jednaniu.

§ 126.

Spory z pracovného, učebného a mzdového pomeru.

Spory medzi živnostníkmi a pomocnými pracovníkmi (§ 101), vzniklé z pracovného, učebného a mzdového pomeru, vybavuje riadny súd, nepodrobia-li sa obidve strany rozhodčiemu výboru, sriadenému podľa § 208.

§ 127.

Soznamy robotníkov.

(1)

V každom živnostenskom podniku zamestnávateľ je povinný viesť soznam o všetkých robotníkoch po spôsobe knihy, do ktorého treba zapísať meno a priezvisko každého jednotlivého robotníka, jeho vek, domovskú obec, spôsob zamestnania, deň vstúpenia a vystúpenia z pracovného pomeru a príslušnosť k nemocenskej pokladni. Tento soznam musí zamestnávateľ oprávneným úradným osobám na ich žiadosť predložiť.

(2)

Povinnosťou zamestnávateľa je žiadať od zamestnanca, aby mu predložil k nahliadnutiu preukazy, potrebné k zisteniu osobných údajov.

(3)

Predchodzie ustanovenia nemenia nič na predpisoch o policajnom hlásení.

§ 128.

Pracovný poriadok.

(1)

V továrňach a v takých živnostenských podnikoch, v ktorých vyše 20 pomocných pracovníkov vo spoločných miestnostiach, pri podnikoch stavebných ten istý počet na jednej stavbe je zamestnaný, musí v týchto miestnostiach vyvesený byť pracovný poriadok, podpísaný majiteľom živnosti; tento poriadok buď všetkým pomocným pracovníkom pri vstúpení oznámený a buďte v ňom s doložením času, kedy počnú pôsobiť, vytýčené menovite tieto ustanovenia:

a)

rozličné kategórie robotníkov, ako aj spôsob zamestnania ženských osôb a mladistvých pomocných pracovníkov;

b)

spôsob, ako mladistvým pracovníkom dostáva sa predpísaného školského vyučovania;

c)

pracovné dni, začiatok a koniec pracovného času a prestávky v práci;

d)

doba súčtovania a výplaty mzdy;

e)

moc a povinnosti dozorných osôb;

f)

opatrenie robotníkov pre prípad nemoci alebo úrazu;

g)

konvencionálne pokuty za prestúpenia pracovného poriadku a k čomu sa ich používa, ďalej akékoľvek iné srážky so mzdy.

h)

výpovedné lehoty a prípady, kedy pracovný pomer hneď môže byť prerušený.

(2)

Pracovný poriadok najpozdnejšie osem dní, nežli vyvesí sa v dielňach, predložený buď vo dvoch rovnako znejúcich exemplároch živnostenskému úradu, ktorý, nezistí-li v pracovnom poriadku nič protizákonného, jeden exemplár svojim vízumom opatrí a majiteľovi živnosti vráti.

§ 129.

Konvencionálne peňažité pokuty.

Konvencionálne peňažité pokuty, ktoré uložené boly pomocným pracovníkom pri prestupkoch pracovného poriadku, a k čomu sa ich použilo, zapísať treba do soznamu, do ktorého úrad a pomocní pracovníci môžu nahliadnuť a ktorý predložený byť má živnostenskému úradu; keď niektorý pomocný pracovník pokladá sa byť ukrátený vybraním alebo vynaložením konvencionálnej peňažnej pokuty.

§ 130.

Námestníci majiteľov živností.

Čo v tomto oddiele rečené je o majiteľoch živností ako zamestnávateľoch alebo zamestnávateľoch učňov, platí rovnako o ich námestníkoch, nakoľko jednotlivé predpisy dľa veci samej nevzťahujú sa výhradne na osobu majiteľa živnosti.

§ 131.

Ochrana mladistvých pomocných pracovníkov a šestinedieľok.

(1)

Mladistvými pomocnými pracovníkmi rozumejú sa v tomto zákone pomocní pracovníci až do dokonaného 16 roku.

(2)

Majitelia živností, ktorí zamestnávajú mladistvých pomocných pracovníkov, sú povinní viesť o nich soznam, ktorý obsahovať má meno, vek, bydlisko týchto mladistvých pomocných pracovníkov a mená, ako aj bydliská ich rodičov, prípadne poručníkov, ďalej kedy vstúpili a vystúpili.

(3)

Tento soznam buď predložený živnostenskému úradu, keď o to žiada.

(4)

Šestinedieľky smú byť v živnosti pravidelne zamestnané až za šesť týždňov po ich sľahnutí.

§ 132.

Zvláštne predpisy o pomocných pracovníkoch.

Právne predpisy o osmihodinovej pracovnej dobe a o práci detí zostávajú týmto zákonom nedotknuté.

§ 133.

Pomocné osoby kupecké.

Na obchodných pomocníkov a obchodných učňov vzťahujú sa predpisy hlavy tejto len potiaľ, pokiaľ nie je ináč nariadené v obchodnom zákone.

§ 134.

O učňoch.

Za učňa pokladá sa, kto u majiteľa živnosti vstúpi do zamestnania, aby živnosti prakticky sa naučil, bez rozdielu, či učebné bolo ujednané a či nie, a či za prácu platí sa mzda alebo nie.

§ 135.

Kto môže mať učňa.

(1)

Učňa smejú mať iba takí majitelia živností, ktorí sami alebo ich námestníci majú potrebné odborné vedomosti, aby mohli vyhovieť predpisom § 140 o živnostenskom vzdelaní učňov a ktorí podľa zariadenia a provodzovacieho spôsobu svojej živnosti sú vskutku v stave to vykonať.

(2)

Majitelia živností, ktorí boli odsúdení pre zločin vôbec alebo pre prečin; spáchaný o ziskuchtivosti, alebo proti verejnej mravnosti čeliaci, alebo pre takýto prestupok, nesmú učňov ani prijímať, ani prijatých ďalej podržať.

(3)

Majiteľom živnosti, ktorí dopustili sa hrubého porušenia svojich povinností vo svereným im učňom alebo proti ktorým svedčia skutky, ktoré ich po stránke mravne činia nespôsobilými, aby mali učňov, môže živnostenský úrad bez ohľadu na iný trest ktorému prepadajú podľa živnostenského zákona alebo podľa platných trestných predpisov, na vždy alebo na určitý čas odňať právo mať učňa.

(4)

Obzvlášte však môže právo mať učňa odňaté byť majstrovi (zamestnávateľovi učňov) na vždy alebo na určitý čas, ukáže-li sa z výsledku učňovskej zkúšky, že majster (zamestnávateľ učňov) nesie vinu na nedostatočnom úspechu učňovom.

(5)

Právo mať učňa bude odňaté po vypočutí spoločenstva, ku ktorému majster (zamestnávateľ učňov) náleží.

(6)

Majiteľom živností, ktorí zamestnávajú učňov, živnostenský úrad na návrh príslušného spoločenstva alebo živnostenského inšpektora môže zakázať, aby zároveň mali mladistvých pomocníkov, ak sú zamestnávaním mladistvých pomocníkov obchádzané predpisy, dané dotyčne učňov.

(7)

V prípadoch, v ktorých netreba obávať sa škody alebo zneužitia, môže živnostenský úrad výnimočne dovoliť majiteľom živností, menovaným v odstavci 2, aby učňov prijímali.

(8)

Predpisy o tom, kedy nastáva trestným poradom odňatie práva mať učňa obsahuje § 229.

§ 136.

Učebná doba.

(1)

Učebná doba, pokiaľ sa jej netýkajú zvláštne ustanovenia, (§§ 15 a 160, odst. 3 lit. b) alebo predpisy (na základe § 37, odst. 1 a 3 vládnym nariadením dané), pri živnostiach neprevodzovaných po továrnicky nesmie trvať menej ako dva a nie viac ako štyri roky, pri továrnických živnostiach však nesmie trvať menej ako dva raky a nie viacej ako tri roky. V týchto časových medziach buď učebná doba určená stanovami spoločenstva (§ 160, odst. 3 lit. b), a § 195, odst. 1 lit. f), pokiaľ sa týče učebnou smluvou.

(2)

Pre jednotlivé slobodné živnosti neprovodzované po továrnicky môže po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, vládnym nariadením byť dovolené, aby učebná doba snížená bola na rok.

(3)

Jestliže učeň, ktorý si odbyl časť učebnej doby u niektorého zamestnávateľa, prestúpi riadnym spôsobom k inému zamestnávateľovi, nech sa táto časť učebnej doby vpočíta do celej doby učebnej.

§ 137.

O prijímaní učňov.

(1)

Učňovia nech sa prijímajú na základe zvláštnej smluvy, ktorá sa má do štyroch týždňov od počiatku učebného pomeru písomne ujednať. Jeden stejnopis smluvy má hneď, akonáhle bola uzavretá, predstavenstvu spoločenstva alebo ak nepatrí zamestnávateľ učňa k žiadnemu spoločenstvu, živnostenskému úradu byť zaslaný a v zápisnej knihe k tomu určenej zaznamenaný.

(2)

Učebná smluva je prostá kolkov a poplatkov.

(3)

Smluva táto musí obsahovať:

a)

Meno zamestnávateľa, živnosť, ktorú provodzuje, a miesto, kde sa zdržuje.

b)

Meno a priezvisko, vek a bydlisko učňa.

c)

Ak ide o učňa nezletilého, meno, zamestnanie a bydlisko jeho rodičov, jeho poručníka alebo iného zákonného zástupcu.

d)

Dátum smluvy a ako dlho smluvený pomer trvať má.

e)

Ustanovenie, že zvlášte - bez újmy ostatných zákonných záväzkov, ktoré oba kontrahenti majú - majiteľ živnosti sa zaväzuje vyučovať alebo spôsobilým k tomu námestkom vyučovať nechať učňa zručnostiam živnosti, ktorým sa má, učeň vyučiť, a že učeň má pridržiavaný byť k pilnému zamestnávaniu sa v tejto živnosti.

f)

Prijímacie podmienky dotyčne učebného alebo prípadnej mzdy, stravovania, bytu, šatenia, doby, ako dlho učenie má trvať, ohľadom zkúšobnej taxy a ohľadom spoločenstevného poplatku za prípoveď a za vyučenú.

(4)

Majitelia živností, ktorí prijímajúc učňov nedržia sa týchto predpisov, dopustia sa prestupku proti živnostenskému zákonu.

§ 138.

Zkúšna doba.

(1)

Ak nebola pri prijatí učňa ujednaná dlhšia doba zkúšna, môže učebný pomer za prvé štyry týždne od počiatku doby učebnej byť zrušený jednostranným ústupom každej z oboch strán.

(2)

Zkúšna doba nesmie trvať vyše troch mesiacov a počíta sa v učebnú dobu.

§ 139.

(1)

Učeň povinný je voči zamestnávateľovi poslušnosťou, vernosťou a mlčanlivosťou, pilnosťou a slušným chovaním a musí sa podľa jeho poukazu zamestnávať v živnosti.

(2)

Nezletilý učeň podrobený je otcovskej kázni zamestnávateľa, ktorého ochrany a pečlivosti požíva.

(3)

Učňovia, pokiaľ si ešte neodbyli s prospechom učňovskej školy alebo iného vyučovania aspoň rovnocenného, sú povinní až do úplného dosaženia vyučovacieho cieľu navštevovať pravidelne učňovské školy (alebo prípravné kurzy), ako aj odborné pokračovacie školy, tak, ako to príslušná učebná osnova predpisuje.

(4)

Minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom priemyslu, obchodu a živností rozhoduje o rovnocennosti vyučovania.

(5)

Učňom, ktorí vlastnou vinou nedosiahnu dostatočného prospechu z vyučovania alebo ktorí sú disciplinárne na čas vylúčení zo školského vyučovania, môže na základe oznámenia príslušného dozorčieho školského orgána živnostenským úradom byť predĺžená pravidelná učebná doba, vymeraná stanovami alebo smluvou.

(6)

Učebná doba buď predĺžená tiež, a neobstál učeň pred ukončením učebnej doby pri predpísanej učňovskej (tovaryšskej) zkúške.

(7)

Učebná doba, predĺžená podľa predchodiacich ustanovení nesmie však nikdy predĺžená byť na dobu dlhšiu ako polročnú.

§ 140.

Povinnosti zamestnávateľa učňov.

(1)

Zamestnávateľ pečuj o živnostenské vzdelanie učňa a neodnímaj mu potrebného k tomu čau a príležitosti zamestnávaním vo službách inakších. (§ 112.)

(2)

Jemu, poťažne jeho námestníkovi prísluší dozerať na mravy a na chovanie nezletilého učňa v dielni i mimo nej; má ho pridržiavať k pracovitosti a k dobrým mravom; má tiež zdržať sa každého zlého nakladania s učňom, chrániť ho proti takému nakladaniu so strany ostatných robotníkov a domácich ľudí a pečovať a to, aby učňovi neboly ukladané práce, ako doprava bremien atď., takým spúsobom a po takú dobu, že by neboly primerané jeho fyzickým silám.

(3)

Zamestnávateľ učňov alebo jeho námestník je ďalej povinný, aby učňom, ktorí ešte nedokončili s prospechom učňovskú školu alebo ne vyučovanie aspoň rovnocenné, dopriaval až do úplného dosaženia vyučovacieho cieľu potrebného času k návšteve ústavov mienených v § 139, odst. 3, aby ich k návšteve týchto škôl pridržiaval a prihlašovaním a odhlašovaním učňov správe školskej umožňoval dohľad na pravidelnú návštevu školy.

(4)

Keď nezletilý učeň onemocnie alebo keď utečie, tiež v iných dôležitých prípadoch zamestnávateľ má o tom ihneď dať zprávu rodičom, poručníkom alebo iným jeho príbuzným ako aj spoločenstvu.

(5)

Spôsobí-li zamestnávateľ svojou vinou, že v učňovej prípovedi alebo jeho vyučenej nastal prieťah o viac ako 14 dní, dopustí sa; prestupku živnostenského zákona.

§ 141.

Ako sa určuje početný pomer učňov.

Ak pre jednotlivé živnosti, nie je určené stanovami spoločenstva, aký má byť pomer počtu učňov k počtu pomocníkov, môže po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory tento početný pomer určený byť vládnym nariadením. Toto sa môže stať vôbec alebo pre určité okresy.

§ 142.

Predčasné zrušenie učebného pomeru.

Účelný pomer pred uplynutím ujednanej doby môže byť zrušený hneď v týchto prípadoch:

1.

So strany zamestnávateľa učňa:

a)

keď na isto sa ukáže, že učeň nie je schopným naučiť sa živnosti;

b)

keď učeň dopustí sa niektorého za skutkov, ktoré v § 120, pod lit. d), e), f), g), a pomocných pracovníkoch sú uvedené;

c)

keď učeň postihnutý je odpudzujúcou nemocnou alebo vyše troch mesiacov nemôže pracovať;

d)

keď učeň vyše jedného mesiaca je väznený.

2.

So strany učňovej alebo jeho zákonitých zástupcov:

a)

keď učeň bez škody pre svoje zdravie nemôže sotrvať v učebnom pomere;

b)

keď zamestnávateľ hrubo zanedbáva svojich povinností, keď učňa snaží sa sviesť k nemravným alebo protizákonným činom alebo práva otcovskej kázne zneužíva, alebo zanedbá chrániť učňa pred zlým nakladaním so strany ostatných pracovníkov alebo domácich ľudí;

c)

keď zamestnávateľ viac ako jeden mesiac je väznený alebo i po kratší čas, keď nie je postarané o výživu učňovu;

d)

keď zamestnávateľovi trestným usnesením živnosť na čas sa zastaví;

e)

keď zamestnávateľ so svojim živnostenským podnikom presídli sa do inej obce; avšak zrušenie pomeru stať sa musí najdlhšie do dvoch mesiacov po presídlení.

§ 143.

Výpoveď.

(1)

Štrnásťdennou výpoveďou môže byť učebný pomer zrušený so strany učňovej, keď prehlásením daným od učňa alebo od jeho zákonných zástupcov sa preukáže, že učeň zmení svoje povolanie alebo že prejde k živnosti podstatne rozdielnej alebo keď jeho rodičia pre zmenené svoje pomery potrebujú ho k svojmu ošetrovaniu alebo k vedeniu svojho gazdovstva alebo svojej živnosti.

(2)

Do roka po zrušení učebného pomeru takýto učeň bez svolenia drievejšieho zamestnávateľa nemá byť zamestnaný v tej istej živnosti alebo v továrenskej výrobe, podobnej tejto živnosti.

(3)

Nechce-li dať zamestnávateľ svojho solenia, môže učeň alebo jeho zákonný zástupca dovolať sa výroku inštancie, ktorá zákonom je povolaná vybavovať spory z pomeru pracovného, učebného a mzdového (§ 126); inštancia táto v prípadoch zreteľa hodných môže nahradiť chýbajúce svolenie.

§ 144.

(1)

Mimo prípadov uvedených v § 143 môže byť daná 14denná výpoveď so strany učňovej alebo jeho zákonného zástupcu i vtedy, keď pred inštanciou dotčenou v § 143 preukáže sa nepochybným spôsobom, že zamestnávateľ proti učňovi dopustil sa trvale tvrdého alebo nespravodlivého nakladania, hoci to nie je zlé nakladanie, ktoré by dľa § 142, položky 2, lit. b), oprávňovalo učňa, aby učebný pomer hneď zrušil.

(2)

V tomto prípade ustanovenia § 143, odstavca 2 a 3 neplatia.

§ 145.

Kedy zaniká učebná smluva.

Smluva zaniká nielen tým, že živnosť prestane sa provodzovať alebo smrťou učňovou, ale i smrťou zamestnávateľa, ďalej vzdaním sa živnosti so strany zamestnávateľa, konečne nastalou neschopnosťou zamestnávateľa alebo učňa plniť smluvené záväzky.

§ 146.

(1)

Ak učeň prislúcha k niektorému spoločenstvu a učebný pomer bol bez viny učňovej zrušený pred uplynutím učebnej doby, náleží spoločenstvu postarať sa dľa možnosti, aby učeň ďalej bol umiestený u iného zamestnávateľa náležiaceho k spoločenstvu.

(2)

Pri ujednaná novej učebnej smluvy nech sa učebná doba už odbytá príslušne vpočíta.

(3)

Okrem toho je povinnosťou spoločenstva, aby v prípadoch nastalých podľa §§ 142, 143, 144 a 145, ak nie je možno včas opatriť prejav zákonného zástupcu nezletilého učňa, nahradilo tento prejav.

§ 147.

Učebné vysvedčenie a výučný (tovaryšský) list.

(1)

Bol-li učebný pomer zrušený, zamestnávateľ vydaj učňovi vysvedčenie o strávenej učebnej dobe, o jeho chovaní sa po túto dobu a o nadobudnutom vzdelaní v živnosti.

(2)

Ak učebný pomer pominie tým, že riadne je ukončený, a zamestnávateľ je členom spoločenstva, predstavenstvo spoločenstva nech vydá výučný list, na zreteli majú učebné vysvedčenie, poťažne učebné vysvedčenia, prepúšťacie vysvedčenie učňovskej školy, po prípade vysvedčenie o učňovskej zkúške odbytej s prospechom alebo neprospechom, ako aj to, čo spoločenstvo zistilo podľa § 160; miesto výučného listu pri živnostiach remeselných vydá sa tovaryšský list, avšak len vtedy, ak bola tovaryšská zkúška (§ 148) vykonaná s prospechom.

(3)

Názvu tovaryša možno nadobudnúť iba výkonom tovaryšskej zkúšky s prospechom. Pomocný pracovník, ktorý má len výučný list, nazýva sa pomocníkom.

§ 148.

Tovaryšská zkúška pri remeselných živnostiach.

(1)

Spoločenstvá pečujte o to, aby všetci učňovia zamestnaní v remeselných živnostiach na konci učebnej doby mohli sa podrobiť tovaryšskej zkúške, ktorá má preukázať, že učeň osvojil si vedomosti a zručnosti, ktorých ako tovaryš v príslušnej živnosti potrebuje.

(2)

Rovnako tak má živnostenský úrad pečovať o učňov, ktorí sú zamestnaní v podobných továrenských závodoch alebo v remeselných živnostenských závodoch, nenáležiacich k žiadnemu spoločenstvu.

(3)

Tovaryšská zkúška koná sa pred zkúšobnou komisiou, sriadenou príslušným spoločenstvom. Zúčastnené spoločenstvá však, dohodnúc sa navzájom, môžu tiež ustanoviť, že ich učňovia majú konať tovaryšskú zkúšku pred zkúšobnou komisiou, ktorá je pre príslušnú remeselnú živnosť sriadená u niektorého z týchto spoločenstiev.

(4)

Zkúšobná komisia skladá sa z predsedu, aspoň dvoch, najvýš štyroch prísediacich. Živnostenský úrad, vypočujúc obchodnú živnostenskú komoru, sriadený snáď sväz spoločenstiev a príslušné spoločenstvá, menuje predsedu na tri roky. Z prísediacich buď jeden menovaný z tovaryšov, činných aspoň štyri roky v živnosti, ostatní však z majiteľov živností, provodzujúcich aspoň tri roky živnosť samostatne. Predstavenstvo spoločenstva ustanovuje prísediacich v každom prípade zvlášte dľa soznamu mien, z ktorých jeden spoločenstevné shromaždenie, druhý však, týkajúci sa tovaryšov, pomocnícke shromaždenie zakladá vždy na tri roky.

(5)

V prvých štyroch rokoch po tom, čo nadobudnú predpisy tieto platnosti, môžu sa do soznamu prísediacich zkúšobnej komisie vziať tiež pomocníci, ktorí nevykonali zkúšku tovaryšskú.

(6)

Pre učňov remeselných živností, ktorí sa vyučili v továrenskom podniku alebo u zamestnávateľa nenáležiaceho ku žiadnemu; spoločenstvu alebo u niektorého z ústavov, zmienených v § 17, odst. 2, živnostenský úrad, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadi zkúšobné komisie, prizerajúc analogicky na horejšie ustanovenia.

§ 149.

(1)

Postup pri zkúške, rozsah a druh zkúšobnej látky, ako aj výška zkúšobnej taxy, ktorú učeň má zaplatiť, budú upravené osobitnými zkúšobnými poriadky, ktoré pre jednotlivé spoločenstvá podľa rozličných kategórií remeselných živností vydá na návrh spoločenstiev živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru a sriadený snáď spoločenstevný sväz. Náklady zkúšky hradí spoločenstvo, ktorému tiež pripadajú zkúšobné taxy.

(2)

O zkúšaní učňov, zmienených v § 148, odstavci 6, vydané budú podobné zkúšobné poriadky živnostenskými úrady II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, útraty zkúšky v týchto prípadoch hradia obchodné a živnostenské komory, ktorým zase pripadajú zkúšobné taxy.

§ 150.

(1)

Učeň alebo pomocník podaj u predstavenstva spoločenstevného, po prípade (§ 148, odst. 6) u zkúšobnej komisie nekolkovanú žiadosť o pripustenie k tovaryšskej zkúške a pripoj k nej učebné vysvedčenie a bol-li povinný navštevovať učňovskú školu (§ 139, odst. 3), vysvedčenie o školskej návšteve alebo ak pracoval už ako pomocník, pracovné vysvedčenie.

(2)

Zkúšobná komisia vydaj a výsledku zkúšky bezplatné, kolku prosté vysvedčenie; ak bola zkúška vykonaná s úspechom, buď vysvedčenie tato zapísané v tovaryšskom liste.

(3)

Nebola-li zkúška vykonaná s prospechom, zkúšobná komisia určí lehotu k opätovnej zkúške, pri učňoch so zreteľom na ustanovenia § 139, odst. 7.

(4)

Ak neučinilo spoločenstvo opatrenia, uložené mu v § 148 odst. 1 a 3 dotyčne konania tovaryšskej zkúšky, ponecháva sa učňom príslušným ku takému spoločenstvu na vôľu, aby tovaryšskú zkúšku vykonali pred inou zkúšobnou komisiou, sriadenou dľa predpisov tohoto zákona a odborne príslušnou.

(5)

Učňovia zmienení v § 148, odst. 6, môžu na svoju žiadosť a s privolením príslušného spoločenstva tovaryšskú zkúšku vykonať tiež pred spoločenstevnú zkúšobnou komisiou.

(6)

Pomocník má práva vykonať zkúšku dodatočne a opakovať ju vždycky po uplynutí aspoň pol roka.

§ 151.

(1)

Pomocníci, ktorí učebnú dobu riadne ukončili prv ako tento zákon nadobudnul platnosti, majú právo dobrovoľne podrobiť sa tovaryšskej zkúške.

(2)

Vládnym nariadením vydaným na základe § 15, odst.. 4, bude ustanovené, kedy nabývajú platnosti predpisy §§ 148-151.

HLAVA VII.

Spoločenstvá. (§ 152-225)

§ 152.

Sriaďovanie spoločenstiev.

(1)

Medzi tými, ktorí samostatne alebo ako nájomci provodzujú živnosti v tom istom politickom (slúžnovskom) okrese, alebo v meste so sriadeným magistrátom, počítajúc medzi nich ich pomocníkov, buď živnostenským úradom II. stolice sriadený spoločný sväzok ako živnostenské spoločenstvo, ak nečinia toho nemožným miestne pomery.

(2)

Javí-li sa to byť účelným, môže po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory pre dva alebo viac súsedných okresov, prípadne pre mesto so sriadeným magistrátom a súsedné okresy v tej istej župe sriadené byť jediné spoločenstvo.

(3)

Vedľa toho pre obvod miest Bratislavy a Košíc môžu byť sriaďované pre tie isté alebo príbuzné živnosti odborné spoločenstvá dľa predpisu § 155. Vládne nariadenie určí, v ktorých ďalších mestách budú môcť byť sriaďované odborné spoločenstvá dľa, predpisu § 155.

(4)

Sídlo spoločenstva určí sa stanovami.

(5)

Majitelia živností a nájomci sú členmi, pomocníci majiteľov a nájomcov živností patriacich do spoločenstva sú príslušníkmi spoločenstva.

(6)

Nakoľko v tejto hlave je reč o pomocníkoch, treba nimi rozumieť živnostenských pomocníkov vôbec, vynímajúc učňov.

§ 153.

Živnostenský úrad II. stolice, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadený pred sväz spoločenstiev a zúčastnené spoločenstvá, môže kedykoľvek i neskoršie slúčiť sriadené už spoločenstvá a prevedené slúčenie zrušiť alebo zmeniť, šetriac pri tom ustanovení § 152, odst. 1 a 2.

§ 154.

Ak bolo v smysle § 153 rozdelené spoločenstvo, ktorého obvod tvorilo dosial dva alebo viac politických (slúžnovských) okresov a mesto so sriadeným magistrátom, rozhoduje živnostenský úrad II. stolice zároveň o rozdelení majetku spoločenstva, vypočujúc v tom smere obchodnú a živnostenskú komoru, sriadený snáď spoločenstevný sväz a dosavádne spoločenstvo.

§ 155.

O odborových spoločenstvách.

(1)

odborných spoločenstvách v mestách, uvedených v § 152, odst., platí toto:

a)

Ak sú tu podmienky k dosaženiu spoločenstevných účelov, môže na žiadosť väčšiny členov niektorej živnosti alebo príbuzných živností povolené byť utvorenie samostatného odborného spoločenstva pre tú ktorú živnosť.

b)

Pri tých istých predpokladoch môže byť povolené u spoločenstiev, ktoré v sebe pojímajú rôzne živnosti, žiada-li o to väčšina členov niektorého druhu živnosti alebo príbuzných druhov živností, vylúčenie týchto druhov živností z dosavádneho spoločenstva a sriadenie ich ako samostatné spoločenstvá alebo privtelenie k niektorému inému už sriadenému spoločenstvu.

c)

Taktiež môže byť povolené slúčenie viac spoločenstiev príbuzných živností, z ktorých každé bolo dosial samostatné, ak sa dohodnú spoločne, v jedno spoločenstvo.

d)

Zmeny spoločenstevnej príslušnosti v smysle lit. b), c) môžu byť nariadené tiež z úradnej moci:

(2)

K rozhodovaniu v smysle lit. a), b), c), d) predošlého odstavca príslušný je živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, sriadeného snáď spoločenstevného sväzu, zúčastnených spoločenstiev alebo živnostníkov o to žiadajúcich. Zároveň s príslušným rozhodnutím živnostenský úrad II, stolice vykonaj z úradnej moci tiež tie zmeny stanov príslušného spoločenstva, ktoré týmto pridelením staly sa nutnými.

(3)

K spoločenstvu, ktoré obsahuje jednotlivú živnosť alebo niekoľko živností príbuzných, nesmejú byť prideľované živnosti, ktoré nie sú príbuzné so živnosťmi pojatými do spoločenstva.

(4)

Vznikla-li pochybnosť, ku ktorému zo sriadených spoločenstiev niektorá živnosť patrí, rozhodne a tom živnostenský úrad, vypočujúc obchodnú a živnostenskú komoru, sriadený snáď spoločenstevný sväz a príslušné spoločenstvá a hľadiac na stanovy spoločenstva.

(5)

Členovia odborných spoločenstiev, sriadených v smysle tohoto paragrafu, nemôžu byť členmi smiešaného spoločenstva (§ 152, odst. 1 a 2).

§ 156.

Povinné členstvo.

(1)

Kto v obvode spoločenstva provodzuje samostatne alebo ako nájomca živnosť, stane sa, akonáhle sa v živnosť uviaže, členom spoločenstva a je povinný plniť záväzky s tým spojené.

(2)

Obzvlášte však musí zaplatiť ustanovený snáď inkorporačný poplatok (§ 211, odst. 2, lit. j), a už pri ohláške živnosti alebo v žiadosti o koncessiu preukázať, že tento poplatok složil. Ak neobdrží živnostenského oprávnenia, je spoločenstvo povinné vrátiť mu zaplatený poplatok.

(3)

Kto na základe viac ako jedného živnostenského listu alebo na základe viac ako jednej koncessnej listiny samostatne alebo k nájomca provodzuje niekoľko živností, ktoré nie sú slúčené v jediné spoločenstvo, musí byť členom všetkých spoločenstiev, sriadených pre tieto živnosti.

§ 157.

Dobrovoľné členstvo.

(1)

Majitelia živnostenských podnikov, ktoré provodzujú sa po továrnicky, nie sú povinní zúčastnil; sa vo spoločenstve. Majú však právo pristúpiť za členov ku spoločenstvu, jestli k tomu svolilo. Ak pristúpia za členov spoločenstva, majú rovnaké práva i povinnosti ako ostatní členovia spoločenstva, pomocníkov však u nich zamestnaných alebo pomocníkov zamestnaných v ich predajných skladoch pokladať treba za príslušníkov spoločenstva.

(2)

Členstvo živnostenských podnikov, ktoré ku spoločenstvu pristúpilo dľa predchodzích ustanovení, môže po obapolnej dohode byt; zase zrušené. Ak nedôjde k takejto shode môže každá z oboch strán učiniť návrh na zrušenie členstva živnostenskému úradu, ktorý o ňom rozhoduje po vypočutí oboch strán.

§ 158.

Tým, že sriadia sa spoločenstvá, nesmie nikto, chtiac sa v živnosť uviazať alebo ju provodzovať, byť obmedzovaný, leda pokiaľ by to bolo živnostenským zákonom ustanovené.

§ 159.

Prechodné ustanovenia o dosavádnych živnostenských korporáciách a spolkoch.

(1)

O živnostenských korporáciach sriadených podľa §§ 122 a nasledujúcich, a, živnostenských spolkoch sriadených podľa §§ 149 a násl. zákonného článku XVII z r. 1884 platí:

a)

živnostenské korporácie sriadené pre obvod mesta Bratislavy a Košíc pretvoria sa, nie sú-li nad svoje imanie zadĺžené a sú-li tu podmienky ku dosaženiu spoločenstevných účelov, na smiešané spoločenstvá v smysle 152, odst. 1 a 2 tohoto zákona, ktorým tiež pripadne celé imanie dosavádnej korporácie;

b)

živnostenské spolky, sriadené pre ten istý mestský obvod, pretvoria sa, nie sú-li nad svoje imanie zadĺžené a sú-li tu podmienky ku dosaženiu spoločenstevných účelov, na odborné spoločenstvá v smysle § 155 tohoto zákona, ktorým tiež pripadne celé imanie dosavádnych spolkov;

c)

všetky ostatné živnostenské korporácie a spolky môžu sa pretvoriť na spoločenstvá v smysle § 15?, odst. 1 a 2 tohoto zákona, nie sú-li nad svoje imanie zadĺžené a usnese-li sa na tom ich valné shromaždenie, v ktorom prípade prechádza celé ich imanie do majetku novoutvoreného spoločenstva. Ináče tieto korporácie a spolky môžu sa tiež pretvoriť na spolky v smysle predpisov o spolkoch živnostenské spolky sriadené dľa § 149 zákonného článku XVII. z r. 1884, môžu sa tiež usniesť o dobrovoľnom rozchode. S majetkom naložené bude potom dľa stanov.

(2)

V prípadoch pretvorení uvedených v predošlom odstavci nesmejú práva tretích osôb utrpieť újmy. Základiny a venovania korporácií a spolkov buďte dľa možností zachované svojmu účelu.

(3)

Pretvorenie, uvedené v odstavci 1, Iit. a), b) prevedie do 6 mesiacov po vyhlásení tohoto zákona živnostenský úrad II. stolice. Do tej istej lehoty musia byť prevedené aj zmeny uvedené v odst. 1, lit. c), ináče rozhodne živnostenský úrad II. stolice po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory, zreteľ berúc v prvom rade na možnosť pretvorenia týchto korporácií a spolkov v o spoločenstvá v smysle § 102, odst. 1 a 2. korporácie a spolky, ktorým nebolo pretvorenie na spoločenstvá v smysle § 152, po prípade § 155 povolené, musia do mesiaca odo dňa rozhodnutia živnostenského úradu II. stolice zastaviť svoju činnosť a previesť likvidáciu. Vládnym nariadením vydané budú podrobnejšie predpisy o prevedení týchto zmien.

(4)

Priemyselné spolky (zemské sväzy, krajinské a župné sväzy), sriadené v smysle § 149 zák. čl. XVII. z r. 1884, pôsobnosť ktorých vzťahuje sa na územie siahajúce prez obvod jedného z miest uvedených v § 152, odst. 3, alebo prez obvod jedného politického (slúžnovského) okresu, pretvoria sa dľa zásady uvedenej v odst. 1, lit. c), a odst. 3, buďto na spolky dľa spolkového zákona alebo zaniknú.

§ 160.

Aké sú účele spoločenstva.

(1)

Účelom spoločenstva je pestovať pospolitého ducha, udržovať a zveľaďovať česť stavu, taktiež podporovať humanitné, hospodárske a vzdelávacie záujmy svojich členov a príslušníkov.

(2)

Humanitné záujmy podporovať možno zvlášte zakladaním nemocenských a podporných pokadieň alebo podporných fondov pre členov a príslušníkov, ako aj tým, že spoločenstvo uvolí sa prostredkovať pre členov poisťovanie u niektorej poisťovne; podporovať hospodárske záujmy možno zavádzaním spoločnej strojnej výroby a zlepšených výrobných spôsobov, sriaďovaním skladov surovin, tržníc, vzorkových skladov, úverných ústavov, potlačovaním a odstraňovaním obchodných zariadení, ktoré rušia poctivú súťaž medzi členmi spoločenstva; vzdelávacím záujmom však napomáhať možno sriaďovaním a podporovaním živnostenských učilíšť (odborných a učňovských škôl, učebných dieleň a pod.), poriadaním odborných učebných kurzov pre členov a príslušníkov, výstavísk učňovských prác atď.

(3)

Obzvlášte však náleží na spoločenstvo:

a)

aby v riadnej patrnosti malo členov a príslušníkov spoločenstva, by pečovalo o zachovanie sporiadaných pomerov medzi majiteľmi živností a ich pomocníkmi, zvlášte čo do pracovného sväzku, ďalej aby zariaďovalo a vydržiavalo spoločenské útulky a prostredkovalo prácu;

b)

aby pečovalo o sporiadané učňovské pomery tým, že vydá, nakoľko živnostenský zákon neobsahuje zvláštnych ustanovení, predpisy, ktoré sa musia predložiť úradu k schváleníu, a to:

o podmienkach, pri akých kto môže mať učňa a koľko ich môže byť proti počtu pomocníkov v živnosti;

o odbornom vzdelaní učňov;

o učebnej dobe, o učňovských a tovaryšských zkúškach;

o dozore spoločenstva na to, aby tieto ustanovenia boly zachovávané;

c)

aby potvrdzovalo učebné vysvedčenia a vydávalo výučné listy;

d)

aby dozeralo na živnostenské učilištia a učebné kurzy, ktoré sriadilo a vydržuje, a na výstavky učňovských prác, ktoré poriada a podporuje a pod.;

e)

aby sriadilo rozhodčí výbor (§§ 208 a 209) k vybavovaniu sporov medzi členmi spoločenstva a ich pomocníkmi, vzniklých z pracovného, učebného a mzdového pomeru; ďalej aby podporovala rozhodčie zariadenie k vybavovaniu sporov medzi členmi spoločenstva; k tomuto účelu môže sa niekoľko spoločenstiev sdružiť;

f)

aby sa usnášalo o odstránení obyčajov, zvykov a novôt, ktoré sú na prekážku poctivej súťaži medzi členmi spoločenstva;

g)

aby každý rok podávalo zprávy o všetkých udalostiach vo spoločenstve, ktoré sú podstatné pre sostavenie živnostenskej štatistiky.

(4)

Okrem pravidelných zpráv predpísaných pod lit. g) spoločenstvá sú povinné, žiada-li sa o to, úradom, sväzu spoločenstiev i obchodnej a živnostenskej komore svojho okresu podávať zprávy a dobrozdania o pomeroch, tykajúcich sa spoločenstevného účelu a môžu v týchto veciach tiež z vlastného podnetu u týchto verejných orgánov dožadovať sa odpory svojich účelov.

§ 161.

(1)

Spoločenstvá sú oprávnené pre obor živností svojich členov a v medziach zákonných predpisov stanoviť, kedy a aká mzda pomocníkom sa vypláca a aká je lehota výpovedná. Ustanovenie také staň sa vo spoločenstevnom shromaždení vo shode s pomocníckym shromaždením, a to podľa jednotlivých odvetví, a buď živnostenským úradom II. stolice schválené po vypočutí obchodnej a živnostenskej komory a sriadeného snáď sväzu spoločenstiev.

(2)

Ujednanie toto nech sa vyvesí v každej provodzovni.

(3)

usneseníe staň sa jak vo spoločenstevnom shromaždení, tak i v pomocníckom shromaždení dvojtretinovou väčšinou hlasov. Tou istou väčšinou hlasov môže každé z oboch shromaždení vyhlásiť, že odstupuje od týchto ustanovení, jestliže neboly ujednané na určitú dobu. usneseníe o tom nech sa oznámi živnostenskému úradu II. stolice, aby ho vzal na vedomie.

(4)

Jestliže majitelia živností do spoločenstva patriaci v tom smere neujednali so svojimi pomocníkmi smluvou alebo pracovným poriadkom nič odchylného, zmienené ustanovenia majú pre strany platnosť právne záväznú a vylučujú potiaľ platnosť predpisov § 13.

§ 162.

(1)

Spoločenstvá sú oprávnené predpisovať stanovami a vyberať od členov spoločenstva prijímacie (inkorporačné) poplatky, od učňov však poplatky za prípoveď a za vyučenú; v stanovách má sa však vysloviť, že spoločenstvo môže učňov, ktorí sami alebo ich rodičia sú nemajetní, oslobodiť od zaplatenia poplatku za prijatie (za prípoveď), za tovaryšskú zkúšku a za vyučenú, ak žiadajú o to zákonití zástupcovia učňov, preukázavší nemajetnosť.

(2)

Zamestnávateľ ručí za správne zaplatenie učňovských poplatkov spoločenstvu.

(3)

Živnostníci, ktorí zo spoločenstva boli vylúčení a do iného zaradení, sú oslobodení od opätovného prijímacieho (inkorporačného) poplatku až do výšky obnosov, ktoré zaplatili dosavádnemu spoločenstvu. Stanovami spoločenstva môžu tiež vdova a k dedičstvu oprávnení descendenti majiteľa slobodnej živnosti byť oslobodení od opätovného platenia prijímacieho poplatku, ohlásia-li po smrti živnostníka provodzovanie tej istej živnosti a je-li tento podnik pokračovaním drievejšieho podniku.

(4)

Ako veľké majú byť tieto poplatky, ustanoví spoločenstevné shromaždenie, je však k tomu treba schválenía živnostenského úradu II. stolice, ktorý môže poplatky snížiť, aby boly vyrúbené príliš vysoko.

(5)

Z inkorporačných poplatkov vybraných do roka smejú nanajvýš tri štvrtiny byť vynaložené na bežné výdaje spoločenstva, zbytok však nech sa uloží na úrok. Výnos učňovských poplatkov buď aspoň jednou štvrtinou venovaný na podporu učňovských škôl a aspoň jednu štvrtinou na účele, ktoré prospievajú vzdelaniu učňov alebo ich záujmom.

(6)

Ostatné peniaze nutné pre potreby spoločenstiev rozvrhujú sa, nakoľko nie sú hradené úrokom z imania, na členov spoločenstva (§ 152) podľa miery predpísanej zárobkovej dane alebo podľa iného merítka určeného stanovami.

(7)

Zmienené príjmy spoločenstiev, ako aj poriadkové (§ 210) pokuty vymáhajú sa politickými úrady podľa pravidiel platných pre vymáhanie priamych daní.

§ 163.

Dobrovoľné nemocenské a podporné pokladne pre členov.

V § 160, odst. 2 dotknuté nemocenské a podporné pokladne pre členov spoločenstiev, nakoľko spočívajú na základe dobrovoľnosti, nech sa sriaďujú podľa platných predpisov.

§ 164.

Prípustná poistná nútenosť, jej rozsah a spôsob prevádzania.

(1)

Spoločenstvá môžu sa usniesť, že ich členovia sú povinní poistiť sa na nemocenské, na bezplatnú lekársku pomoc, na poskytovanie liekov alebo na takéto podpory spolu s pohrebným.

(2)

Zaviazať členov k poisteniu jedine na pohrebné samé nie je prípustné.

(3)

V usnesení nech sa určí, ako veľké je nemocenské a ako dlho trvá jeho požitok, poťažne ako veľké je pohrebné.

(4)

Maximálna výška nemocenského a pohrebného ustanoví sa vládnym nariadením.

§ 165.

(1)

Aby usneseníe dotknuté v § 164 bolo platným, je treba, aby shromaždenie spoločenstva bolo riadne svolané, aby podstatný obsah usnesenía, ktoré má byť učinené, bol vopred ohlásený, aby prítomné boly aspoň tri štvrtiny všetkých členov spoločenstva, ktorí majú právo hlasovať a aby aspoň tri štvrtiny prítomných súhlasily.

(2)

Okrem toho je treba, aby minister priemyslu, obchodu a živností schválil usneseníe.

(3)

schváleníe usnesenía a záväznom poistení môže sa učiniť závislým na tom, aby prv bol sriadený podporný fond podľa § 132.

(4)

Ustanovenia prvého odstavca vzťahujú sa tiež na usnesenía, ktorými zavedená poisťovacia nútenosť má v prípustných medziach (§ 164) byť rozšírená, zmenená alebo zrušená.

§ 166.

(1)

Riadne učinené a schválené usneseníe je pre všetkých členov spoločenstva záväzné; poisťovacia povinnosť však pre členov, ktorí sú už u iného spoločenstva podrobení poisťovacej povinnosti, neplatí, pokiaľ poisťovacia nútenosť u tohoto iného spoločenstva trvá.

(2)

Poistná povinnosť prestáva, akonáhle o pozabudol členstva vo spoločenstve. Avšak osobám takým môže sa dovoliť, aby zostaly ďalej poistené dobrovoľne.

§ 167.

(1)

Prostriedky potrebné na splnenie poistených dávok buďte opatrované primeranými pravidelnými, vopred splatnými príspevkami členov.

(2)

Prostriedkov týchto nesmie sa užiť k iným účelom.

(3)

Nezaplatené členské príspevky môžu sa vymáhať politickými úrady podľa pravidiel platných pre vymáhanie priamych daní.

§ 168.

(1)

Ak nadobudol niektorý člen neprávom nejakej dávky, buď mu hneď odňatá. Neprávom prijaté obnosy musia byť vrátené bez újmy stíhania podľa trestného práva. Vrátenie neprávom prijatej dávky možno tiež tým žiadať, že sa príspevok zvýši až na dvojnásobnú sumu.

(2)

O vydobytí úhrady platí predpis § 107, odst. 3.

§ 169.

(1)

Nútené poistenie prevádza sa osobitnými pokladňami sriadenými k tomuto cieľu.

(2)

Zpravidla každé spoločenstvo má sriadiť takúto pokladňu. Avšak so štátnym schválením môže sa k sriadeniu spoločnej pokladne spojiť tiež niekoľko spoločenstiev, ak sa usniesly o súhlasných poistných záväzkoch, alebo môže spoločenstvo pristúpiť k niektorej raž sriadenej pokladni.

(3)

Udeľovať toto schváleníe prísluší ministrovi priemyslu, obchodu a živností.

§ 170.

(1)

Pokladne dotčené v § 169 môžu svojim menom nabývať práv a brať na seba záväzky, pred súdom žalovať a žalované byť.

(2)

Ich riadnym súdom je súd vecne príslušný, v obvode ktorého pokladňa má svoje sídlo.

(3)

Hospodárenie a správa nezávisí na hospodárení a správe spoločenstiev samých a iných inštitúcií, ktoré snáď sú pri spoločenstvách sriadené.

(4)

Za všetky záväzky pokladne ručí veriteľom jedine imanie pokladne.

§ 171.

(1)

Pre každú pokladňu buďte zhotovené stanovy. Stanovy tieto, o ktorých po prvé usnieslo sa spoločenstvo, poťažne spoločenstvá, ako aj každá ich zmena, potrebujú schválenía ministra priemyslu, obchodu a živností.

(2)

Stanovy obsahujte menovite:

a)

meno, účel a sídlo pokladne;

b)

predpisy o členstve;

c)

výšku príspevkov, ktoré členovia majú do pokladne platiť;

d)

podmienky, spôsob a rozsah poistených podpôr;

e)

predpisy o tom, ako sa predstavenstvo a dozorný výbor skladá, ako sa sriaďuje, kedy sú spôsobilé k usnášaniu, ako sa usnášajú, aký je obor ich pôsobnosti, ďalej o trvaní ich mandátov a nahraďovanie členov, ubudol-li niektorý;

f)

predpisy o složení, svolávaní, spôsobilosti k usnášaniu, spôsobe usnášania a obore pôsobnosti valného shromaždenia ako aj o hlasovacom práve vo valnej hromade;

g)

predpisy o zastupovaní pokladne na vonok a o spôsoboch úkonov právne záväzných a vyhlášok;

h)

predpisy o urovnaní sporov vzniklých z pomeru k pokladni;

ch)

predpisy o dobrovoľnom ďalšom poistení (§ 166, odst. 2, a 181), po prípade o počte a spôsobe voľby a trvaní funkčného obdobia delegátov do shromaždenia delegátov (§ 175).

§ 172.

(1)

Pokladňu spravuje predstavenstvo a valné shromaždenie.

(2)

Ak je pokladňa sriadená iba pre jedno spoločenstvo a neustanoví-li valné shromaždenie osobitných funkcionárov, je predstavenstvom pokladne spoločenstevné predstavenstvo; valným shromaždením je však spoločenstevné shromaždenie.

(3)

Jestliže sú u pokladne poistení členovia viacerých spoločenstiev (§ 169, odst. 2), nech sa složenie predstavenstva i valného shromaždenia osobitne upraví stanovami pokladne.

§ 173.

(1)

Predstavenstvu náleží pokladňu vo všetkom spravovať a zastupovať, nakoľko nie je k tomu povolané valné shromaždenie.

(2)

Členovia predstavenstva konajú svoj úrad ako čestný úrad, ale hotové výlohy nech sa im nahradia; tiež môžu sa im poskytovať primerané odmeny za práce, ktoré vyžadujú väčšej námahy.

§ 174.

Ku kontrole nad správou pokladne ustanovený buď dozorný výbor. Členovia jeho nesmejú byť zároveň členmi predstavenstva.

§ 175.

(1)

Valné shromaždenie skladá sa z členov oprávnených hlasovať alebo z delegátov, ktorých treba voliť z členov oprávnených ku hlasovaniu.

(2)

Valné shromaždenie musí sa skladať z delegátov, ak má pokladňa viac ako 500 členov.

(3)

Funkčné obdobie delegátov nesmie byť dlhšie od troch rokov.

(4)

Delegátov musí byť aspoň trikrát toľko, čo členov spoločenstevného predstavenstva.

§ 176.

(1)

Valné shromaždenie má sa sísť aspoň jedenkrát do roka.

(2)

Valnému shromaždeniu buď každým spôsobom vyhradené:

a)

usnášať sa o výročnej správe predstavenstva a o udelení absolutoria;

b)

usnášať sa o prípadných zmenách stanov;

c)

usnášať sa o tom, či a akou sumou majú sa dať členom predstavenstva odmeny za určité práce (§ 173);

d)

usnášať sa o podmienkach zrušenia pokladne;

e)

systemizovať platený pomocný personál.

§ 177.

(1)

Pokladne sú povinné každého roku sostaviť účetnú závierku, ktorá záleží v provodzovacom účte a výkaze imania, ďalej výkazy o zmenách v stave poistenia a nastalých poistných prípadoch. Tieto výkazy buďte predložené každý rok do 31. marca dozorčiemu úradu.

(2)

Minister priemyslu, obchodu a živností je oprávnený vydať osobitné predpisy o týchto výkazoch.

(3)

Za pokladničný rok pokladať treba kalendárny rok.

§ 178.

(1)

Pokladne sú povinné nastrádať rezervný fond, rovnajúci sa dvojnásobnému priemernému ročné u výdaju posledných päť účetých rokov, keby snáď klesnul pod tú výšku, doplniť ho zase na túto výšku. Dokiaľ rezervný fond nedosiahne tejto sumy, buďte preň ukladané za každý účetný rok aspoň dve desatiny členských príspevkov.

(2)

Ak vyjde z piatich za sebou idúcich účtených závierok na javo, že príjmy nestačia na úhradu prevzatých záväzkov a k nastrádaniu rezervy a nedá-li sa tento nepomer odstrániť inými vhodnými opatreniami, nech sa učiní náprava buďto primeraným zvýšenie príspevkov alebo zmenšením podpôr, alebo konečne spojením oboch týchto opatrení.

§ 179.

Rezervný fond pokladieň smie sa ukladať, jedine:

a)

v tuzemských cenných papieroch spôsobilých k ukladaniu sirotského imania;

b)

v poštovnom šekovom úrade.

Imanie pokladieň, nakoľko prevýšuje rezervný fond, môže sa uložiť tiež:

c)

na tuzemské hypotéky, poskytujúce sirotskú istotu;

d)

na tuzemské činžovné nehnuteľnosti; tom prípade však tieto nehnuteľnosti nesmú zostať zadĺžené vyše tretiny odhadnej ceny.

§ 180.

(1)

Hospodárstvo pokladne je podrobené dozoru živnostenského úradu. Tento úrad je oprávnený kedykoľvek nazerať do všetkých kníh a účtov pokladne a skontrolovať pokladňu; je povinný bdieť nad tým, aby sta nov y baly presne zachovávané. Dozorný úrad vykonáva dotčené úradné jednania odbornými sriadencami, ktorých označí živnostenský úrad II. stolice.

(2)

Minister priemyslu, obchodu a živností je oprávnený zbaviť predstavenstvo pokladne jeho funkcie a správu i zastupovanie pokladne zatýmne až do nových volieb predstavenstva pokladne sveriť správcovi, po prípade i rozpustiť pokladňu.

(3)

Rozpúšťajúce opatrenie má za následok zrušenie poisťovacej nútenosti.

§ 181.

Usneseníe spoločenstva, aby poisťovacia nútenosť bola zrušená, má za následok rozpustenie pokladne, ak je pre toto spoločenstvo sriadená osobitná pokladňa; vo všetkých iných prípadoch sú ním členovia vylúčení zo spoločnej pokladne. Takýmto členom môže sa dovoliť, aby ďalej zostali dobrovoľne poistení.

§ 182.

Podporné fondy.

(1)

Podporné fondy zmienené v § 160, odst. 2. tvoria časť spoločenstevného imania a sú nadané z príjmov spoločenstva, ako aj zvláštnymi venovaniami. Do týchto fondov plynú tiež pokuty; uložené spoločenstevným členom na základe § 210, ako aj § 212, odst. 6.

(2)

Podporné fondy slúžia vôbec ku zveľaďovaniu humanitných účelov, ktoré spoločenstvá sledujú.

(3)

K pravidelným dotáciam podporných fondov môžu so schválením živnostenského úradu vyberať sa osobitné prirážky.

(4)

Zo zmienených fondov môže menovite, zcela alebo čiastočne, vyplácané byť príspevky, ktoré núdzni členovia majú platiť do pokladieň, sriadených podľa § 169, o čom v každom jednotlivom prípade rozhoduje predstavenstvo spoločenstva na základe predpisov usnesených shromaždením spoločenstva.

§ 183.

Sriaďovanie podporných pokladieň, hospodárskych podnikov a podporných fondov.

(1)

Spoločenstevné shromaždenie môže sa usniesť o sriadení dobrovoľných nemocenských a podporných pokladieň a hospodárskych podnikov pre členov, ako aj podporných fondov, dotčených v § 160, odst. 2., väčšinou troch štvrtín všetkých prítomných členov, avšak iba vtedy, ak bola vec v dennom poriadku tohoto shromaždenia presne uvedená a s denným poriadkom vopred riadne vyhlásená.

(2)

O hmotnej podpore týchto sriadení z prostriedkov spoločenstva, ako aj o jeho obchodnom účastenstve pri hospodárskych podnikoch spoločenstevné shromaždenie môže sa usnášať, a to väčšinou uvedenou v odstavci 1. jedine vtedy, zistí-li sa protokolárne pri hlasovaní prítomnosť takého počtu členstva spoločenstva, ktorý odpovedá pomeru dole naznačenému. Tento pomer stanoví sa pri počte členov:

až do jedného sta členov päťdesiat procentami, od jedného sta do päťsto členov štyridsať procentami, avšak aspoň päťdesiat členmi;

od päťsto do tisíc členov tridsať procentami, avšak aspoň dvesto členmi, a

vyše tisíc členov dvadsať procentami, avšak aspoň tristo členmi.

(3)

Čo do predchodzích ustanovení rozhoduje ten počet členov, aký spoločenstvo má toho dňa, kedy shromaždenie bolo svolané.

(4)

Nesíde-li sa k takémuto shromaždeniu spoločenstva počet členov spôsobilý k usnášaniu, nech sa do štyroch týždňov svolá nové shromaždenie s tým istým denným poriadkom, ktoré sa môže pri uvedených podmienkach, avšak iba vtedy platne usnášať, ak bude zistená prítomnosť pomerného počtu členov spoločenstva, totiž pri spoločenstvách majúcich najvýš päťsto členov tridsať procentov a pri spoločenstvách s väčším počtom členov dvadsať procentov.

(5)

Na tie ustanovenia má, sa v tomto novom svolaní výslovne poukázať.

(6)

usneseníe spoločenstva o veciach zmienených v odst. 2., podrobené je schváleníu ministra priemyslu, obchodu a živností.

(7)

schváleníe má byť iba v tom prípade odopreté, jestliže tieto usnesenía staly sa protizákonným spôsobom alebo ak chce spoločenstvo zo svojho imania venovať toľko, že by tým plnenie ostatných účelov zákonom jemu prikázaných bolo znemožnené.

(8)

žiadny člen ani príslušník spoločenstva nemôže proti svojej vôli byť pridržiavaný k činnému účastenstvu na hospodárskych podnikoch, dotknutých v odstavci 1., leda že by takéto závody boly sriadené alebo nariadené z verejných dôvodov.

§ 184.

Prostredkovanie práce.

(1)

Spoločenstvá učiňte vhodné zariadenia k prostredkovaniu pracovných miest pre živnosti v nich zastúpené a vydajte osobitnými stanovami zovrubnejšie predpisy o vedení tohoto prostredkovania práce; taktiež o sriadencoch, ktorým toto vedenie bude sverené a prostredkovanie pracovných miest nesmie sa od pomocníkov vyberať žiadny poplatok.

(2)

O stanovách týchto usnáša sa valné shromaždenie spoločenstva po dohodnutí so shromaždením pomocníkov; stanovy buďte predložené živnostenskému úradu II. stolice ku schváleníu.

(3)

Spoločenstvá, ktoré podľa dočasného priemerného stavu posledného roku majú aspoň 200 pomocníkov príslušných ku spoločenstvu, sú povinné sveriť dozor na zmienené zariadenia výboru, ktorý nech sa sostaví rovnakým počtom z členov spoločenstva a z pomocníkov.

(4)

Oných volí spoločenstevné shromaždenie, týchto však pomocnícke shromaždenie.

(5)

Členovia výboru volia zo seba dočasného starostu tohoto výboru a jeho námestníka. Ak voľba sa neskončí po druhom volení, rozhodne lós, a to tým spôsobom, že najprv sa ustanoví starosta a potom z druhej skupiny jeho námestník. Oba predsedajú striedavo podľa funkčných období určených stanovami.

(6)

Jestliže sväzy spoločenstiev (§ 218) učiní, zvláštne zariadenia k prostredkovaniu práce, nech sa k dohľadu na tieto zariadenia dosadí výbor; do ktorého pribrať treba zástupcov pomocníctva. Stanovy o vedení správy a o sriadencoch poverených touto správou vypracované od shromaždenia sväzu, podrobuj ú sa schváleníu ministra priemyslu, obchodu a živností. Dotyčne vyberania poplatkov od pomocníkov platí to, čo rečené je v odst. 1.

(7)

Náležia-li spoločenstvá k sväzu, ktorý upravuje prostredkovanie práce podľa predošlého odstavca, sprostené sú povinnosti činiť zvláštne zariadenia k prostredkovaniu práce; to isté platí aj vtedy, ak sveria prostredkovanie práce niektorému ústavu, sriadenému pre verejné prostredkovanie práce.

§ 185.

Odvolacie právo spoločenstiev.

(1)

Spoločenstvám prísluší odvolacie právo proti a zhodnutiam a opatreniam živnostenských úradov v týchto prípadoch:

a)

ak bol vydaný živnostenský list na remeselnú živnosť alebo ak bola udelená koncessia na koncessovanú živnosť, jestliže spoločenstvo podľa predpisov §§ 21. a 38 podalo včas dobrozdanie a rozhodnutie živnostenského úradu nestala sa v smysle tohoto dobrozdania;

b)

ak bol daný dišpenz k nastúpeniu príbuznej remeselnej živnosti (§ 18, odst. 1.), koncessovanej živnosti (§ 38, odst. 2.), alebo obchodnej živnosti dľa § 14, pokiaľ sa týče dľa § 53, odst. 3. a 4., viazanej preukazom spôsobilosti;

c)

ak bolo odpustené predloženie tovaryšského listu alebo učebného vysvedčenia a vysvedčenia o vykonanej tovaryšskej zkúške (§ 18, odst. 2.);

d)

ak bolo rozhodnuté o obsahu živnostenského oprávnenia (§ 51), nakoľko sa tak stalo proti dobrozdaniu vypočutého spoločenstva;

e)

ak bolo rozhodnuté, či sa má živnostenský podnik pokladať za továrenský alebo remeselný (§ 1, odst. 6.);

f)

keď boly jednotlivé živnosti ohraničené podľa okresov (§ 58) a keď boly stanovené najvyššie sadzby (§ 67);

g)

keď jednotlivé kategorie živností boly upravené na základe § 70, odst. 2., po stránke živnostensko-policajnej;

h)

vo všetkých vnútorných spoločenstevných záležitostiach (VII. hlava živnostenského zákona), počítajúc medzi ne učňovské záležitosti, prikázané spoločenstvu.

(2)

Čo sa týka hostinských a výčapnických živností, §§ 25 a 27 obsahujú ďalšie osobitné ustanovenia.

§ 186.

(1)

V prípadoch, označených v predošlom paragrafe spoločenstvu nech sa dá zpráva o rozhodnutí živnostenského úradu.

(2)

Spoločenstvu prislúcha odvolacie právo na vyšší úrad.

(3)

Odvolanie na živnostenský úrad II. stolice stará sa v 15dennej lehote a odvolanie na ministerstvo priemyslu, obchodu a živností tiež v 15dennej lehote, počítajúc odo dňa, ktorý následuje po dni doručenia.

(4)

Odvolania môžu byť podávané ústne, písomne alebo telegraficky.

(5)

Deň, ktorého odvolanie je dané na poštu alebo na telegrafný úrad, pokladá sa zároveň za deň, ktorého odvolanie bolo podané.

(6)

Pripadne-li posledný deň lehoty na nedeľu alebo sviatok dľa gregorianského kalendára, končí sa lehota až najbližším všedným dňom.

(7)

Odvolanie buď podané u toho úradu, ktorý rozhodnul v prvej stolici a ktorý má rozhodnúť otázku, či odvolanie je neprípustné alebo či bolo podané pozde.

(8)

Ustanovenia odst. 4., 5., 6. a 7. tohoto paragrafu platia o odvolaniach dotčených v živnostenskom zákone vôbec.

§ 187.

(1)

Právo podať odvolanie prísluší predstavenstvu spoločenstva (§ 196), nakoľko nie je spoločenstevnému shromaždeniu stanovami vyhradené, aby v jednotlivých prípadoch sa usnášalo o podaní odvolania.

(2)

S každým odvolaním treba predložiť tiež výťah z protokolu o schôdzi spoločenstevného výboru, poťažne shromaždenia spoločenstva, podpísaný starostom spoločenstva.

§ 188.

(1)

Odvolanie včas podané nemá v prípadoch § 185, lit. c-h odkladný účinok.

(2)

Oproti dvom rovnakým rozhodnutiam v prípadoch § 185, lit. a), neprísluší spoločenstvu ďalšie odvolanie.

§ 189.

Výročná zpráva a záverečný účet spoločenstva.

Živnostenskému úradu buď každého roku predložená zpráva o výročnom shromaždení a riadne vykonanej snáď voľbe spoločenstevného predstavenstva, taktiež záverečný účet o príjmoch a vydaniach spoločenstva, ktorý musí byť, podpísaný starostom spoločenstva a dvoma členmi výboru.

§ 190.

Správa spoločenstva.

Záležitosti spoločenstva obstarávajú:

a)

Spoločenstevné shromaždenie;

b)

predstavenstvo spoločenstva, ktoré sa skladá zo spoločenstevného výboru pod vedením starostu;

c)

starosta spoločenstva;

d)

dôverníci podľa § 200 snáď sriadení.

§ 191.

(1)

Právo hlasovať majú a voliteľní vo spoločenstve sú všetci jeho členovia.

(2)

Z hlasovacieho práva a z voliteľnosti sú vylúčení:

a)

živnostníci, ktorí a dokiaľ pre odsúdenie trestným súdom vylúčení sú z voliteľnosti do obecného zastupiteľstva;

b)

živnostníci, na imanie ktorých konkurz bol uvalený, pokiaľ konkurzné pokračovanie trvá;

c)

živnostníci, ktorým bola živnosť úradom odňatá, pokiaľ trvá lehota položená pre odňatie;

d)

živnostníci, ktorí sú pod opatrovníctvom pre duševnú slabosť alebo marnotratníctvo.

(3)

Dotyčne hlasovacieho práva a voliteľnosti pomocníkov treba analogicky používať horejších ustanovení.

(4)

Členovia, ktorí nezaplatili úplne spoločenstevné prirážky, môžu byť stanovami vylúčení z účastenstva na hlasovaní a z voliteľnosti do spoločenstva, dokiaľ nezaplatia.

(5)

Aby kto zvolený byť mohol za rozhodčieho, je zvlášte treba, jak u živnostníkov tak u pomocníkov, aby mu bolo plných 24 rokov; aby však pomocníci v iných prípadoch mali hlasovacie právo a boli voliteľní, musí im bol plných 18 rokov.

§ 192.

Spoločenstevné shromaždenie.

(1)

Spoločenstevné shromaždenie skladá sa zo všetkých členov, ktorí majú právo hlasovať.

(2)

Títo vykonávajú svoje hlasovacie právo osobne; plnomocníci nebuďte v spoločenstevnom shromaždení pripustení.

(3)

Čo sa týka spoločenstiev majúcich viac než 500 členov, môže sa stanovami určiť, že na základe kvalifikovaného usnesenía shromaždenia spoločenstva spoločenstevné shromaždenie má byť utvorené z delegátov, jestliže nemá vykonať voľby alebo usnášať sa o záležitostiach, uvedených v §§ 164 a 183, lež radiť sa o iných veciach. Pri tom buď vhodnými volebnými poriadky menšine zabezpečené zastúpenie.

(4)

Stanovy obsahujte podrobnejšie predpisy o počte delegátov a ich voľbe.

(5)

Delegátov musí byť aspoň päť procentov členov spoločenstva a aspoň trikrát toľko, čo členov spoločenstevného predstavenstva.

(6)

Výboru pomocníckeho shromaždenia prislúcha, aby do spoločenstevného shromaždenia vysielal stanovami určený počet pomocníkov (2-6).

(7)

Títo maj ú právo zúčastniť sa poradným hlasom pojednávaní o veciach, ktoré sa týkajú záujmov pomocníkov, taktiež prednášať priania vzťahujúce sa na tieto záujmy.

§ 193.

(1)

členov spoločenstva svoláva k spoločenstevnému shromaždeniu starosta spoločenstva, po prvý krát po sriadení spoločenstva však, ako aj budúcne, keby shromaždenie spoločenstevné nemohol svolať starosta alebo jeho námestník, svolá ho živnostenský úrad písomným oznámením, v ktorom im spolu oznámi predmety rokovania.

(2)

Spoločenstevné shromaždenie nech sa koná aspoň jedenkrát do roka; musí byť svolané tiež vtedy, keď starosta spoločenstva alebo výbor uzná toho potrebu alebo keď štvrtina členov o to žiada.

(3)

Vo svolaní buď uvedené, kde a kedy bude shromaždenie konané.

(4)

O tom, že starosta spoločenstva svolal shromaždenie, upovedomiť treba aspoň tri dni vopred živnostenský úrad a komisára sriadeného pre spoločenstvo (§ 212) a nech sa im zároveň oznámi denný poriadok.

(5)

Shromaždeniu spoločenstva po prvý krát, než sa vy koná voľba starostu, ako aj vtedy, keď živnostenský, úrad svoláva spoločenstevné shromaždenie, predsedá a vedie ho vyslanec živnostenského úradu, neskoršie starosta spoločenstva alebo jeho námestník, jestliže starosta nemôže.

(6)

Aby spoločenstevné shromaždenie mohlo sa usnášať, je treba, aby prítomný bol stanovami určený počet členov, oprávnených hlasovať.

(7)

Stanovami môže byť určené, že zostalo-li svolané spoločenstevné shromaždenie nespôsobilým k usnášaniu, členovia k nemu sa dostavivší, keď čakacia hodina uplynula, sú oprávnení platne sa radiť a usnášať o predloženom dennom poriadku, jestliže k usneseníu o zvláštnych záležitostiach nie je predpísaná zákonom alebo stanovami prítomnosť určitého počtu členov.

(8)

Nakoľko v tomto zákone nič iného nie je ustanovené, usnesenía dejú sa nadpolovičnou väčšinou hlasov.

§ 194.

(1)

Pri voľbách tí, ktorí sú oprávnení voliť, odovzdajte hlasovacie lístky osobne v príslušnom volebnom shromaždení. Spôsob legitimovania buď určený stanovami.

(2)

Námietky proti vykonaným voľbám buďte v 15dennej lehote podané živnostenskému úradu prvej stolice, ktorý o nich rozhodne.

(3)

Stanovami môže sa určiť, že voľby podľa potreby môžu sa konať tiež vo viacerých volebných miestnostiach zároveň a oprávnení voličia buďte k nim prikázaní podľa svojej miestnej príslušnosti alebo v abecednom poradí.

§ 195.

Pôsobnosť spoločenstevného shromaždenia.

(1)

K pôsobnosti spoločenstevného shromaždenia patrí:

a)

hájiť záujmy živnostníkov patriacich h spoločenstvu a rokovať o nich, nakoľko podporovanie týchto záujmov náleží k účelom spoločenstva, a usnášať sa o týchto veciach;

b)

voliť spoločenstevné predstavenstvo a členov rozhodčieho výboru, ako aj výboru predpísaného k prostredkovaniu práce v § 154, odst. 3., z majiteľov živností, ďalej voliť členov z majiteľov živností do predstavenstva, do výboru dozorčieho a do valného shromaždenia nemocenskej pokladne, konečne voliť zástupcov spoločenstva do valného shromaždenia sväzu spoločenstevného;

c)

skúmať a schvaľovať účetné závierky, týkajúce sa spoločenstevného hospodárstva a nočné rozpočty, taktiež stanoviť sumu, ktorá sohnať sa má rozvrhnutými príspevky;

d)

systemizovať platených pomocných sriadencov;

e)

usnášať sa o sriadení a organických zmenách učilíšť pomenovaných v § 160, odst. 3., lit. d);

f)

usnášať sa o úprave učňovských záležitostí prikázaných spoločenstvám, menovite o učebnej dobe a učňovskej a tovaryšskej zkúške;

g)

usnášať sa v zásade o sriaďovaní spoločenstevných ústavov k učebným, pracovným, podporným a hospodárskym účelom, taktiež o ich zmene a zrušení, ako aj o pristúpení 1 takýmto už jestvujúcim inštitúciam;

h)

usnášať sa o stanovách spoločenstva a ich zmenách;

ch)

stanoviť primerané predpisy o dobe a výške mzdy pracovníkov a o výpovednej lehote (§ 161);

i)

usnášať sa o záležitostiach dotknutých v §§ 164, 169, 161 a 181, taktiež stanoviť predpisy o príspevkoch z podporného fondu pokladne pre núdznych členov, zmienenej v § 109 (§ 182);

j)

usnášať a o prístupe k pokladni podľa § 109, alebo k sväzovej pokladni (§ 219, odst. 2), taktiež o vystúpení z nich (§ 181);

k)

usnášať sa o záležitostiach dotknutých v § 183;

l)

usnášať sa o sriadení a stanovách spoločenstevného prostredkovania práce, alebo o jeho prenesenie na niektorý sväz alebo na verejný ústav prostredkujúci prácu (§ 184);

m)

usnášať sa o tom, či má u spoločenstiev, majúcich vyše 500 členov, spoločenstevné shromaždenie sriadiť sa z delegátov (§ 192);

n)

usnášať sa o tom, či majú niektoré spoločenstevné výkony sverené byť dôverníkom (§ 200);

o)

usnášať sa o pristúpení k dobrovoľnému spoločenstevnému sväzu a o vystúpení z neho;

p)

nakladať so spoločenstevným imaním; tohoto imania, ako i jeho dôchodkov smie sa použiť, len k spoločenstevným účelom;

r)

usnášať sa o iných, stanovami zovrubnejšie vytýčených, dôležitých záležitostiach.

(2)

Potrebné predlohy nech učiní shromaždeniu spoločenstevné predstavenstvo, ktoré každého roku podať má tiež zprávu o svojej činnosti, prihliadajúc v nej zvlášte na učňovské záležitosti prikázané spoločenstvu.

§ 196.

Predstavenstvo spoločenstva.

Predstavenstvo spoločenstva skladá sa zo starostu spoločenstva, jeho námestníka a výboru spoločenstva. Úrad členov spoločenstevného predstavenstva trvá zpravidla tri roky, po vypršaní ktorých môžu opäť byť zvolení.

§ 197.

(1)

Starostu spoločenstva a jeho námestníka volí shromaždenie spoločenstva nadpolovičnou väčšinou hlasov. Ak nedosiahne sa tejto väčšiny, voličia obmedziť sa majú pri užšej voľbe na tie dve osoby, ktoré obdržaly priemerne najviac hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhodne lós, kto v užšiu voľbu pojatý alebo kto v nej za zvoleného má byť pokladaný.

(2)

Zvolený starosta spoločenstva a jeho námestník oznámení buďte živnostenskému úradu. Voľbu môže živnostenský úrad za neplatnú vyhlásiť len vtedy, stala-li sa protizákonným spôsobom alebo jestli zvoleného vylučuje zákon z voliteľnosti (§ 191); v tomto prípade nech sa ihneď zariadi nová voľba.

(3)

Starosta alebo ak je zaneprázdnený jeho námestník zastupuje spoločenstvo na vonok, vedie celú správu a dohliada na ňu a podpisuje všetky spisy.

(4)

Spoločenstevnými stanovami môžu ešte zvláštne práce a práva; starostovi byť pridelené.

(5)

Pomocný personál, systemizovaný shromaždením spoločenstva, podriadený je disciplinárnej moci starostovej, ktorý odpovedá za jeho činnosť.

(6)

Predstavenstvo spoločenstva dosadzuje a prepúšťa pomocných sriadencov, na zreteli majúc ustanovenia alebo úmluvy, platné pre jednotlivé služobné pomery.

(7)

K vedeniu kancelárskych prác a k vedeniu pokladničných prác smú dosadené byť jedine osoby dôvery hodné s primeraným všeobecným vzdelaním a vecnou zkúsenosťou.

§ 198.

(1)

Výbor spoločenstva skladá sa z určeného stanovami počtu členov a náhradníkov.

(2)

Členov výboru a ich náhradníkov volí spoločenstevné shromaždenie zo svojho stredu tým spôsobom, aby sa primerane bral zreteľ na jednotlivé druhy živností. Voľba ich konaná buď podľa § 197.

(3)

Starosta spoločenstva svoláva výbor spoločenstva ku schôdzam a predsedá im.

(4)

Stanovám ponecháva sa ustanoviť, pokiaľ môže byť pomocníkom, udelené zastúpenie vo výbore spoločenstva.

§ 199.

(1)

K pôsobnosti spoločenstevného predstavenstva náležia všetky záležitosti, ktoré nie sú vyhradené spoločenstevnému shromaždeniu, alebo nie sú prikázané rozhodčiemu výboru alebo osobitným funkcionárom pokladne pre členov spoločenstva (§ 172).

(2)

Predstavenstvo spoločenstva má obzvlášte dohliadať na spoločenstevné ústavy k učebným, pracovným, podporným a hospodárskym účelom a pravidelne podávať spoločenstevnému shromaždeniu zprávy o ich pomeroch.

§ 200.

(1)

Spoločenstvá, ktorých obvod je tak rozsiahly, že ich styk s členmi a príslušníkmi je veľmi nesnadný, môžu usnesením spoločenstevného shromaždenia ustanoviť dôverníkov z neho volených, aby prostredkovali tento styk, ako aj viedli spoločenstvu náležiacu evidenciu členov a príslušníkov, zároveň aby obstarávali jednotlivé práce na nich prenesené, ako je pripovedanie učňov, spolupôsobenie pri uzavieraní učebných smlúv, potvrďovanie pracovných vysvedčení. Dôverníci sú osobne zodpovední za svedomité vykonávanie práv im sverených.

(2)

Spoločenstevné predstavenstvo a dôverníci konajú občas spoločné schôdzky, v ktorých dôverníci podávajú zprávy o spoločenstevných záležitostiach, nakoľko sa vzťahujú na obvod im prikázaný.

(3)

Spoločenstevné stanovy obsahujte zovrubnejšie predpisy o voľbe dôverníkov, ich funkčnej dobe a o ich obore pôsobnosti.

(4)

Zvolení dôverníci buďte oznámení živnostenskému úradu a spoločenstvo pečuj tiež o to, aby každé dosadenie dôverníkov bolo primerane vyhlásené.

§ 201.

Spoločenstevné predstavenstvo a pomocnícky výbor môžu na návrh jednej alebo druhej strany sísť sa k spoločným poradám o veciach zvlášte dôležitých, ktoré majú pre nich spoločný záujem.

§ 202.

Pomocnícke shromaždenie.

(1)

Pomocníci ustavte sa ako pomocnícke shromaždenie a takto sriadení zvoľte zo seba starostu, námestníka starostu, ako aj stanovami určený počet členov výboru a náhradníkov vždycky na dobu troch rokov.

(2)

Zvolený starosta a starostov námestník oznámení buďte živnostenskému úradu i predstavenstvu spoločenstva. Živnostenský úrad môže voľbu vyhlásiť za neplatnú iba vtedy, stala-li sa protizákonným spôsobom alebo jestli zvoleného vylučuje zákon z voliteľnosti (§ 191); v tomto prípade nech sa ihneď zariadi nová voľba.

(3)

Pomocnícke shromaždenie skladá sa zo všetkých hlasovať oprávnených pomocníkov, zamestnaných u živnostníkov vo spoločenstvo spojených.

(4)

Pomocníci, ktorí menej ako šesť týždňov sú bez práce, môžu ďalej zúčastniť sa pomocníckeho shromaždenia a ďalej spravovať funkcie im sverené. Táto lehota môže byť stanovami predĺžená až na dobu šesť mesiacov.

(5)

O pomocníckych shromaždeniach, do ktorých prislúcha vyše 500 pomocníkov oprávnených hlasovať, môže sa určiť stanovami, že na základe kvalifikovaného usnesenía pomocníckeho shromaždenia, shromaždenie pomocníkov má byť utvorené z delegátov, jestliže nemá konať voľby, lež radiť sa o iných záležitostiach. Pri tom nech sa vhodnými volebnými poriadky zabezpečí menšine zastúpenie.

(6)

Stanovy (§ 207) obsahujte zovrubnejšie predpisy o tom, koľko má byť delegátov a ako sa koná ich voľba.

(7)

Delegáti musia činiť aspoň päť procentov pomocníkov príslušných ku spoločenstvu a musí ich byť aspoň trikrát toľko, čo členov výboru pomocníckeho.

(8)

Predstavenstvu spoločenstevnému prísluší, aby do pomocníckeho shromaždenia vysielalo dvoch až šesť majiteľov živností, ktorí shromaždenia toho môžu sa zúčastniť poradným hlasom.

§ 203.

(1)

Pomocnícke shromaždenie bude po prvý krát svolané živnostenským úradom, neskoršie potom aspoň jedenkrát do roka svojim starostom, keby toho však bolo treba častejšie, jedine s vyžiadaným vopred súhlasom spoločenstevného predstavenstva.

(2)

Odoprie-li predstavenstvo spoločenstva svoj súhlas ku svolaniu pomocníckeho shromaždenia, môže jeho starosta vyžiadať si rozhodnutie živnostenského úradu o tom, či je odopretie súhlasu ospravedlnené.

(3)

Jestliže pomocnícke shromaždenie uhraďuje výlohy na svolanie a konanie shromaždenia zo zvláštnych pomocníckych príspevkov (§ 204, lit. f), netreba spoločenstevného súhlasu, vytýčeného v odst. 1.

(4)

Ak miesto starostu alebo jeho námestníka nie je obsadené, svolá živnostenský úrad pomocníkov k voľbe týchto funkcionárov, ale môže tiež delegovať starostu spoločenstva, aby voľbu vypísal a previedol.

(5)

Každé svolanie pomocníckeho shromaždenia nech s jej rokovacím poriadkom zavčas sa oznámi jak predstavenstvu spoločenstva, tak i živnostenskému úradu, ktorý môže vyslať úradného komisára, aby dohliadal na zákonný postup.

(6)

Čo sa týka spôsobilosti pomocníckeho shromaždenia k usnášaniu, platia analogicky ustanovenia § 193.

§ 204.

Pôsobnosť pomocníckeho shromaždenia.

(1)

K pôsobnosti shromaždenia pomocníkov (§ 202) náleží:

a)

hájiť a pojednávať záujmy pomocníkov, príslušných ku spoločenstvu, a usnášať sa o nich, nakoľko podporovanie týchto záujmov náleží k účelom spoločenstva (§ 160);

b)

voliť starostu, jeho námestníka, členov pomocníckeho výboru a, ich náhradníkov;

c)

voliť členov rozhodčieho výboru (§ 208), členov výboru pre spoločenstevné prostred kovanie práce (§ 184);

d)

radiť a usnášať sa o stanovách shromaždenia pomocníkov, taktiež podávať dobrozdania o stanovách výboru pre spoločenstevné prostredkovanie práce (§ 184, odst. 2);

e)

radiť a usnášať sa o predpisoch, ktorými sa dľa § 101 má stanoviť doba a výška mzdy pomocných robotníkov a výpovedná lehota; f) radiť a usnášať sa o tom, či má stranami zavedené byť vyberanie zvláštnych pomocníckych príspevkov na úhradu výloh, vznikajúcich činnosťou pomocníckeho výboru a pomocníckeho shromaždenia.

(2)

K tomuto usneseníu je treba dvojtretinovej väčšiny prítomných osôb oprávnených hlasovať. Stanovenie týchto príspevkov podrobené je vždycky schváleníu živnostenského úradu II. stolice, ktorému tiež každého roku treba predložiť zprávu o výročnom shromaždení a voľbách riadne vykonaných, ako aj riadnymi doklady opatrený záverečný účet, podpísaný starostom a dvoma výbory.

(3)

Odvolania proti usneseníam pomocníckeho shromaždenia buďte v lehote 15dennej podané u živnostenského úradu prvej stolice.

§ 205.

(1)

Pomocníci oprávnení hlasovať konajte voľby spôsobom určeným stanovami v lehotách určených rovnako stanovami. Každým spôsobom musia oprávnení voličia pri voľbách odovzdať hlasovacie lístky osobne v príslušných volebných miestnostiach.

(2)

Stanovami možno určiť, že voľby podľa potreby môžu byť konané tiež vo viacerých volebných miestnostiach zároveň, do ktorých oprávnení voličia buďte odkázaní podľa svojej príslušnosti alebo v abecednom poriadku.

(3)

Námietky proti vykonaným voľbám podať treba v 15dennej lehote u živnostenského úradu prvej stolice, ktorý o nich rozhoduje.

§ 206.

(1)

Výboru pomocníckeho shromaždenia (pomocníckemu výboru) náleží obstarávať bežné záležitosti pomocníckeho shromaždenia, radiť sa vopred o veciach, o ktorých shromaždenie sa má usnášať, vôbec vybavovať všetky záležitosti, prikázané jemu zákonom alebo stanovami, nakoľko nie je vyhradené pomocníckemu shromaždeniu, aby sa o nich usnášalo.

(2)

Výbor pomocníckeho shromaždenia je oprávnený priania, dobrozdania a sťažnosti týkajúce sa pomocníkov podávať jak spoločenstevnému sväzu, tak aj úradom.

§ 207.

Každé pomocnícke shromaždenie musí mať stanovy, ktoré v medziach zásadných ustanovení §§ 202 až 206 upravujú obor pôsobnosti starostu a výboru pomocníckeho shromaždenia, ako aj činnosť a práva i povinnosti pomocníckeho shromaždenia, počet členov výboru a ich náhradníkov. Tieto stanovy, keď o nich spoločenstvo bolo podalo svoje dobrozdanie, podradené sú úradnému schváleníu.

§ 208.

Rozhodčí výbor.

(1)

1 vybaveniu sporov, uvedených v § 160, odst. 3 lit. e), sriadený buď rozhodčí výbor.

(2)

Výbor tento stane sa príslušným vtedy, podrobia-li sa mu písomne obe strany. Ak niektorá strana dovoláva sa výboru bez dotknutého podrobenia, stane sa výbor príslušným tým, keď protivná strana na predvolanie dostaví sa pred výbor a uzná jeho príslušnosť.

(3)

Počet členov rozhodčieho výboru, podrobnejšie predpisy o ich voľbe, o trvaní a poradí ich funkcie, o voľbe predsedu a jeho námestníka a o dobe ich úradovania upravené budú zvláštnymi stanovami, ktoré musia byť schválené ministrom priemyslu, obchodu a živností.

(4)

V stanovách zachované buďte tieto zásady:

a)

Rozhodčí výbor sklaďať sa má z členov vzatých rovnakým počtom z majiteľov živností a pomocníkov. Počet členov musí byť podľa § 209 dostatočný k riadnemu sostaveniu rozhodčieho súdu.

b)

Predsedu rozhodčieho výboru a jeho námestníka volia zo seba členovia výboru. Oba títo funkcionári môžu patriť jak k majiteľom živností, tak i k pomocníkom a volia ich všetci členovia výboru nadpolovičnou väčšinou hlasov. Jestliže v lehote určenej stanovami nedocieli sa tejto väčšiny, oba funkcionári po čas, čo ich úrad podľa stanov trvá, majú striedavo patriť k majiteľom živností a k pomocníkom. Pri tom predseda a jeho námestník patriaci k majiteľom živností volený buď od, výborových členov vzatých z pomocníkov a predseda ako aj jeho námestník patriaci k pomocníkom volený buď od výborových členov vzatých z majiteľov živností:

§ 209.

(1)

Spory uvedené v §§ 160 a 208 môžu riešené byť rozhodčím výborom buďto porovnaním alebo usnesením (rozhodnutím).

(2)

Aby porovnanie bolo platné, je treba, aby okrem predsedu alebo jeho námestníka prítomní boli dvaja rozhodčí, povolaní dľa predošlého paragrafu k pôsobnosti, z ktorých! jeden je majiteľom živnosti, druhý pomocníkom.

(3)

Učinené porovnania zapisovať treba do protokolu, ktorý podpísať majú obidve sporné strany, ktorým porovnanie na ich žiadosť vydať treba písomne.

(4)

usnesenía (rozhodnutia) rozhodčieho výboru vynesené buďte pri prítomnosti predsedu a štyroch rozhodčích, dľa § 208 k pôsobnosti povolaných, z ktorých dvaja nech sú majiteľmi živností a dvaja pomocníkmi, keď bolo vyšetrené, ako sa vec má, a keď boly preskúmané všetky náležité dokazovacie prostriedky. Rozhodnutia dejú sa väčšinou hlasov; pri rovnosti hlasov bude oné mienenie rozhodnutím, ku ktorému predseda sa pridá.

(5)

Pojednávanie rozhodčieho výboru riadi s stanovami v § 208 uvedenými. V nich môže tie, byť ustanovené, jestli a aký prezenčný plat dávať sa, má úradujúcim pomocníkom zo spoločenského imania.

(6)

Porovnania a rozhodnutia rozhodčieho výboru sú vykonateľné, nakoľko ide a plnenie peňažité politickými úradmi po spôsobe vymáhania priamych daní; nakoľko ide o inaké plnenie, môže živnostenský úrad prvej stolice na žiadosť exekventa nútiť exekuta k plneniu behom určitej, ním stanovenej lehoty, ukladaním primeraných peňažitých pokút. Vymáhanie týchto pokút deje sa tým istým spôsobom, ako by šlo o plnenie peňažité; premeňovanie týchto donucovacích pokút na väzenie je však vylúčené.

(7)

Každá sporná strana môže odporovať výborovému rozhodnutiu, podajúc žalobu riadnemu súdu do 8 dní odo dňa, kedy rozhodnutie bolo vyhlásené; strana nastupujúca porad práva má sa vykázať v tejto lehote tiež pred výborom, že žalobu podala.

(8)

Tým, že niektorá strana kladie rozhodnutiu odpor, nie je zadržaný jeho predbežný výkon.

§ 210.

Disciplinárna moc.

(1)

Predstavenstvu spoločenstva dáva sa moc, aby členom a príslušníkom spoločenstva, ktorí by spoločenské predpisy porušili, ukladalo primerané poriadkové tresty, ako sú dôtky a peňažité pokuty do 20 Kč.

(2)

V ktorých prípadoch môžu sa takéto poriadkové tresty uložiť, buďte vytýčené v stanovách.

§ 211.

Stanovy.

(1)

V medziach zásadných predpisov tejto hlavy buďte pre každé spoločenstvo osobitné stanovy vypracované a živnostenskému úradu I. stolice k schváleníu predložené.

(2)

Stanovy znajú menovite obsahovať podrobnejšie predpisy o týchto veciach:

a)

o účele a rozsahu spoločenstva a ako majú v patrnosti byť vedení jeho členovia a príslušníci;

b)

o právach a povinnostiach členov;

c)

o spoločenstevnom shromaždení, o tom, čoho treba k platnému jeho usnášaniu a o veciach jemu vyhradených;

d)

koľko má byť po prípade delegátov a ako sa majú voliť (§ 192);

e)

o postupe pri voľbách a spôsobe legitimovať sa;

f)

o pôsobnosti spoločenstevného predstavenstva a starostu;

g)

z koho sa skladá predstavenstvo, ďalej o tom, ako predstavenstvo koná porady a vybavuje záležitosti;

h)

čoho je treba, aby usnesenía spoločenstevného predstavenstva boly platné;

ch)

o voľbe, funkčnej dobe a pôsobnosti dôverníkov (§ 200);

i)

akým spôsobom treba vyrubovať a vyberať poplatky;

j)

aký veľký má byť poplatok inkorporačný členov nove pristupujúcich, poplatok za prípoveď učňov a za vyučenú;

k)

ako sa má pečovať o sporiadané učňovské pomery, obzvlášte aký má byť pomer počtu učňov k počtu pomocníkov v každej živnosti, ďalej pri remeselných živnostiach o zásadných predpisoch, ako sa konajú učňovské zkúšky bez újmy príslušných zkúšobných poriadkov;

l)

ako má byť upravený rozhodčí súd k vybavovaniu sporov medzi členmi spoločenstva, predpísaný v § 160, odst. 3 lit. e);

m)

ako treba spravovať imanie spoločenstva;

n)

o ukladaní poriadkových trestov (§ 210), ktoré, sú-li ta peňažité pokuty, plynú do pokladne spoločenstva, jestliže neplatí o nich predpis § 82;

o)

za akých podmienok môžu k účastí v shromaždeniach spoločenstva byť zvané jednotlivé osoby, ktoré nepatria ku spoločenstvu.

(3)

Stanovy inštitúcií a ústavov pričlenených 1 spoločenstvám taktiež sú podrobena schváleníu predpísanému v odstavci 1.

(4)

V príčine inštitúcií a ústavov k vyučovacím účelom rozhodujú osobitné predpisy platné svojho času.

§ 212.

O dozore.

(1)

Spoločenstvá, inštitúcie a ústavy pričlenené k nim sú pod dozorom živnostenského radu, v obvode ktorého predstavenstvo spoločenstva podľa stanov má, svoje sídlo.

(2)

Živnostenský úrad, vypočujúc vždy obidve strany, rozhoduje o sťažnostiach proti usneseníam shromaždenia a predstavenstva ako aj ostatných výborov, leda že by zákonom bol predpísaný odchýlny spôsob odporu.

(3)

Odvolania proti usneseníam shromaždenia a predstavenstva buďte podané v 15dennej lehote u živnostenského úradu prvej stolice.

(4)

Živnostenský úrad sriadi osobitných komisárov k dozoru, aby pri spoločenstvách jednalo sa podľa zákona a stanov. Z tej príčiny komisár povolaný má byť do každého zasedania spoločenstevného predstavenstva a do spoločenstevného shromaždenia. Na tieto zasadnutia môže sa kedykoľvek dostaviť, a tým usnesniam ktoré sa dľa jeho zdania so stanovami alebo so zákonom srovnať nedajú, môže odporovať. V prípade takéhoto odporovania nemôže sa usneseníe previesť, spoločenstvo však môže svoje usneseníe spolu s odporom komisár a k postupovaniu živnostenskému úradu predostrieť.

(5)

Úrad ten má právo kedykoľvek nahliadnuť do kníh, účtov, soznamov a iných zápisov spoločenstiev a revidovať jeho pokladne.

(6)

Živnostenský úrad je tiež oprávnený ukladať poriadkové pokuty až do 100 Kč ta kým spoločenstevným starostom alebo ich námestníkom, ktorí opätovne neposlúchnu úradných príkazov a nariadení im na základe tohoto zákona daných alebo ktorí sa dopustili hrubého porušenia povinností alebo neporiadkov.

(7)

Ak vyskytnú sa dokázané nepravidelnosti v pokladničnej správe alebo opätovne vytýkané skutky proti stanovám alebo nepravidelnosti v úradnom jednaní, živnostenský úrad môže činnosť spoločenstevného predstavenstva predbežne zastaviť a po prípade, nariadiac zároveň novú voľbu, zbaviť členov spoločenstevného predstavenstva ich funkcií. Odvolanie predstavenstva proti tomu snáď podané, nemá odkladného účinku čo do nariadeného zastavenia činnosti predstavenstva a čo do opatrení v príčine zatýmneho vedenia prác. Nová voľba buď bez odkladu prevedená, akonáhle rozhodnutie nadobudlo právnej moci.

(8)

Spory o vnútorných záležitostiach spoločenstva patria výlučne pred administratívne úrady.

(9)

usnesenía riadne učinené shromaždením spoločenstva, týkajúce sa takých záležitosti spoločenstevných, ktoré spoločenstva podľa zákona je povinné obstarávať, buďte vykonané na žiadosť predstavenstva od živnostenského úradu.

§ 213.

Inštruktori spoločenstiev.

(1)

Minister priemyslu, obchodu a živností sa zmocňuje, aby v dohode s ministrom vnútra ku podpore spoločenstevného sriadenia ustanovil potrebný počet spoločenstevných inštruktorov.

(2)

Úkolom inštruktorov je byť radcami spoločenstvám a ich sväzom a ich podporovať, aby dosiahly účelov prikázaných im zákonom, a pôsobiť k účelnej organizácii spoločenstiev, ich inštitúcií a ústavov, ako aj ich sväzov.

(3)

Spoločenstvá, ako aj sväzy spoločenstiev (§§ 213 až 225) sú povinné podávať spoločenstevným inštruktorom žiadané zprávy a dať im nazerať do svojich soznamov, kníh a pod., ktoré podrobené sú dozoru živnostenského úradu.

(4)

Inštruktori spoločenstiev buďte živnostenským úradom nápomocní ako odborní, dobrozdania podávajúci orgánovia vo všetkých dôležitých, menovite organizačných spoločenstevných záležitostiach.

(5)

Spoločenstevní inštruktori podriadení sú ministrovi priemyslu, obchodu a živností, od ktorého dostávajú svoje služobné inštrukcie.

(6)

Vládnym nariadením z podnetu ministerstva priemyslu, obchodu a živností a ministerstva vnútra upraví sa zovrubnejšie obor ich pôsobnosti a úradnej činnosti jak vzhľadom na spoločenstvá a ich sväzy, tak i v pomere k živnostenským úradom a spoločenstevným komisárom.

§ 214.

Imanie spoločenstva.

Spoločenstvá sú povinné, aby spoločenstevné imanie, ktoré niečo vynáša a ktoré nieje určené k plateniu výdajov náležiacich na spoločenstvo na sirotskú istotu ukladaly a primerane uschovávaly.

§ 215.

Odbory pri spoločenstvách.

(1)

Pre tie isté alebo príbuzné živnosti môže byť povolené tvorenie odborov vo spoločenstvách.

(2)

Povolenie ku sriadeniu odborov udeľuje v živnostenský úrad II. stolice na písomnú žiadosť najmenej 30 členov spoločenstva, ktorí patria k živnosti alebo živnostiam navrhovaného odboru.

(3)

Odborom prísluší aby:

a)

vo veciach, ktoré týkajú sa spoločenstva, na výzvu spoločenstevného predstavenstva a lebo z vlastnej iniciatívy podávaly dobrozdania a návrhy,

b)

aby hájily záujmy živností patriacich do odborov nakoľko hájenie týchto záujmov náleží spoločenstvu.

(4)

Predstavenstvo spoločenstva je povinné, aby tam, kde vypočuté je živnostenskými úrady a kde vec týka sa živností, pre ktoré je ustanovený odbor, vyžiadalo si od odboru vyjadrenie. Vyjadrenie to buď zaslané ako príloha spoločenstevného vyjadrenia živnostenskému úradu.

(5)

ležitosti odlaoru obstarávajú:

a)

valná schôdza odboru,

b)

predsedníctvo odboru.

§ 216.

(1)

Valná schôdza skladá sa zo všetkých členov odboru, ktorí maj ú právo hlasovať.

(2)

Títo vykonávajú svoje hlasovacie právo osobne.

(3)

Členovia, ktorí sú vylúčení z hlasovacieho práva a z voliteľnosti vo spoločenstve, nemôžu vo valnej schôdzi hlasovať ani nemôžu byť volení.

(4)

Rovnako môžu byť stanovami z práva hlasovať a byť volenými vylúčení členovia, ktorí nezaplatili úplne spoločenstevné prirážky.

(5)

Číta-li odbor vyše 500 členov, môže sa stanovami určiť, že na základe kvalifikovaného usnesenía valnej schôdze odboru má vlná schôdza oboru utvorená byť z delegátov, leda že by mala vykonať voľby. Pri tom sa má vhodnými volebnými poriadky menšine zabezpečiť zastúpenie.

(6)

Stanovy obsahujte podrobnejšie predpisy o počte delegátov a ich voľbe.

(7)

Delegáti musia činiť aspoň päť procentov členov odboru a musí ich byť aspoň trikrát toľko, čo členov predsedníctva odboru.

(8)

Valnú schôdzu svoláva predseda odboru; prvú valnú schôdzu, v ktorej treba previesť voľby predsedníctva odboru, svolá starosta spoločenstva.

(9)

Valná schôdza nech sa koná aspoň jedenkrát do r oka; má sa však svolať i vtedy, keď predsedníctvo uzná toho potrebu alebo keď o to požiada štvrtina členov.

(10)

O tom, že bola svolaná valná schôdza, treba s uvedeným poradu aspoň 5 dní vopred oznámiť predstavenstvu spoločenstva, ktoré aspoň tri dni napred dá zprávu živnostenskému úradu a spoločenstevnému komisárovi, zároveň im oznámi porad pojednávania.

(11)

Ustavujúcu valnú schôdzu vedie starosta spoločenstva, ďalšie predseda odboru.

(12)

Aby valná schôdza mohla sa usnášať, je treba, aby prítomný bol stanovami určený poet členov, oprávnených hlasovať.

(13)

Stanovy môžu určiť, že zostala-li valná schôdza nespôsobilou k usnášaniu, je oprávnená po uplynutí stanovenej čakacej doby pltne rokovať a usnášať, sa o dennom poriadku. usneseníe deje sa nadpolovičnou väčšinou hlasov.

(14)

Valnej schôdzi prísluší:

a)

usnášať sa o stanovách odboru a ich zmenách. Stanovy odboru buďte predložene predsedníctvom spoločenstva živnostenskému úradu II. stolice ku schváleníu,

b)

voliť predsedu, jeho námestníka a členov predsedníctva. Voľba ich, deje sa tak, ako je ustanovené v § 197, odst. 1.

c)

rokovať o záležitostiach, ktoré, patriac i úkolom spoločenstva, vzťahujú sa na živnosti zastúpené v obore a usnášať sa o nich,

d)

usnášať sa o iných, stanovami zovrubne vytýčených záležitostiach.

§ 217.

(1)

Predsedníctvo odboru skladá sa z predsedu, jeho námestníka a členov predsedníctva. Úrad ich trvá zpravidla 3 roky a môžu opätne byť volení.

(2)

Zvolený predseda odboru a jeho námestník buďte oznámení živnostenskému úradu. Voľbu môže živnostenský úrad za neplatnú prehlásiť len vtedy, ak stala sa protizákonným spôsobom alebo jestliže zvolený zákonom je vylúčený z voliteľnosti (§ 191). V prípade tomto nech sa hneď zariadi nová voľba.

(3)

Predseda odboru, alebo ak je zaneprázdnený, jeho námestník, vedie celú agendu a podpisuje všetky spisy odboru.

§ 218.

Sväzy spoločenstiev.

(1)

Spoločenstvá môžu somknúť sa v sväzy teritoriálne.

(2)

Sväzy môžu sa tvoriť buďto bezprostredne tým, že spoločenstvá sa spoja alebo i tak, že sväzy sa sdružia v sväzy vyššieho stupňa.

(3)

K sväzom vyššieho stupňa môžu tiež pristúpiť spoločenstvá, ktoré v obvode sväzu maj ú svoje sídlo a neprináležia k sväzu nižšieho stupňa.

(4)

O pristúpení spoločenstiev k sväzom usnáša sa shromaždenie spoločenstva, o pristúpení spoločenstevných sväzov k sväzom vyššieho stupňa sväzové shromaždenie.

§ 219.

(1)

Nemocenské a podporné sväzové pokľudne spočívajúce na základe dobrovoľnosti, nech sa sriaďujú podľa možnosti.

(2)

Sriadenie sväzovej pokladne cieľom núteného poisťovania pre členov spoločenstiev všetkých alebo niekoľkých k nej náležiacich závisí na súhlasnom usnesení (§ 165) príslušných spoločenstiev, učinenom podľa § 169, odst. 2.

(3)

Pokladniam zmieneným v odstavci 2. je dovolené na základe zvláštnych úmluv s príslušnými spoločenstvami prijímať dobrovoľné poistenie členov, tých spoločenstiev sväzu, ktoré sa, neusniesly o nútenom poistení.

(4)

Ostatne nariadenie a hmotnú podporu nemocenských a podporných ústavov, podporných fondov a hospodárskych podnikov so strany sväzu vzťahujú sa analogicky ustanovenia § 183, pri čom však na miesto ustanovenia o spôsobilosti k usnášaniu, obsaženého v uvedenom práve paragrafe odst. 2. až 4., nastupuje predpis, že v príslušnom valnom shromaždení sväzu musí každým spôsobom byť prítomná polovica zástupcov spoločenstiev náležiacich k sväzu.

§ 220.

(1)

Sväz spoločenstiev zastupujú:

a)

sväzové shromaždenie,

b)

výbor sväzu,

c)

starosta sväzu.

(2)

Sväzové shromaždenie složené je zo zástupcov spoločenstiev, prináležiacich k sväzu, a schádza sa aspoň jedenkrát do roka. Stanovy nech obsahujú zovrubnejšie predpisy o zástupcoch vysielaných jednotlivými spoločenstvami, o svolávaní sväzového shromaždenia a o jeho spôsobilosti usnášať sa.

(3)

Shromaždenie sväzu volí zo seba výbor sväzu na dobu troch rokov.

(4)

Stanovy určia počet členov výboru, ako aj náhradníkov, majú-li sa takíto voliť, pri čom prizerať treba na primerané zastúpenie jednotlivých spoločenstiev.

(5)

Výbor volí zo seba na dobu troch rokov starostu a jeho námestníka.

(6)

Predchádzajúce predpisy vzťahujú sa analogicky tiež na sväzy vyššieho stupňa.

§ 221.

Bo oboru pôsobnosti shromaždenia sväzového náleží:

a)

radiť a usnášať sa o stanovách sväzu;

b)

voliť výbor sväzu;

c)

skúmať a schvaľovať účetnú závierku a ročný rozpočet, taktiež nakladať imaním sväzu;

d)

stanoviť, aké sumy majú sa rozvrhnutia jednotlivé spoločenstvá k úhrade potrieb sväzu;

e)

usnášať sa o dôležitých veciach, určených zovrubnejšie stanovami;

f)

usnášať sa o zrušení dobrovoľného sväzu;

g)

vylučovať spoločenstvá zo sväzu podľa predpisov stanov;

h)

systemizovať platených pomocných sriadencov.

§ 222.

(1)

Výbor sväzu vykonáva usnesenía shromaždenia sväzu a obstaráva záležitosti sväzu; do oboru jeho pôsobnosti patria všetky záležitosti, ktoré nie sú vyhradené sväzovému shromaždeniu.

(2)

Starosta sväzu, po prípade jeho námestok, zastupuje sväz na vonok, predsedá vo výborových schôdzach a shromaždeniach sväzu a pečuje a to, aby usnesenía výboru a shromaždenia sväzu boly vykonané.

(3)

Výbor spoločenstevného sväzu je poradným sborom živnostenských úradov, ktoré sú v obvode sväzu.

(4)

Príslušnosť výboru sväzu ako poradného sboru určí sa vládnym nariadením.

§ 223.

(1)

Výdaje sväzu buďte spôsobom určeným v stanovách rozvrhnuté na spoločenstvá k nemu prislúchajúce a tieto nech ich uhradia podľa ustanovení § 162.

(2)

Výdaje sväzov vyššieho stupňa buďte spôsobom určeným v stanovách rozvrhnuté na sväzy a spoločenstvá k nim prináležiace (§ 218, odst. 3.).

§ 224.

(1)

Stanovy sväzov a sriadených snáď ich vedľajších ústavov, sostavené podľa predchodzích zásadných ustanovení ako aj usnesené zmeny stanov sú podrobené schváleníu.

(2)

Dozor nad sväzom vykonáva živnostenský úrad II. stolice, v okrese ktorého je sídlo sväzu.

(3)

Živnostenský úrad môže sriadiť osobitého komisára k dozoru na to, aby sväz postupoval podľa zákona, a vypočujúc obidve strany, rozhoduje o sťažnostiach proti usneseníam sväzového shromaždenia alebo výkonu, ktoré podať treba do 15 dní.

(4)

Svolanie sväzového shromaždenia musí sa dozorčiemu úradu oznámiť aspoň 8 dní vopred spolu s denným poriadkom. Dozorčí úrad má právo schôdzu zakázať, ak obsahuje denný poriadok veci, ktoré účelu sväzu sa netýkajú. Tiež buď dozorčiemu úradu počiatkom administratívneho roku podávaná zostavá o tom, ako je výbor složený a ktoré spoločenstvá patria ku sväzu, ďalej o zmenách, ktoré, v týchto pomer och nastaly a o každom preložení sídla sväzu.

(5)

Oznámenie posledne dotknuté učiniť treba ako dosavádnemu dozorčiemu úradu. Ak i dozorčiemu úradu nového sídla.

(6)

Predpis § 189 o predkladaní záverečného účtu vzťahuje sa analogicky na sväzy spoločenstiev.

§ 225.

(1)

Shromaždenie dobrovoľného sväzu môže sa pomerom hlasov stanovami určeným kedykoľvek usniesť o zrušení sväzu.

(2)

Stanovy sväzu majú určiť pre prípad jeho zrušenia, ako naložiť s imaním sväzu, ktoré zostane po splnení všetkých záväzkov; avšak imanie toto musí sa venovať účelu, ktorý slúži prospechu živnostníkov v obvode sväzu alebo ich pomocníkov. Rozdeliť imanie medzi spoločenstvá sväzu sa nepripúšťa.

(3)

Jestliže opätovne prihodily sa nezákonitosti, živnostenský úrad II. stolice príslušný k vykonávaniu dozoru nad sväzom, môže nariadiť rozpustenie sväzu.

(4)

Proti výnosu o rozpustenie sväzu prislúcha starostovi sväzu v 15dennej lehote odvolanie na ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.

HLAVA VIII.

Prestupky a tresty. (§ 226-234)

§ 226.

Tresty vôbec.

Prestupky predpisov živnostenského zákona trestajú sa:

a)

dôtkou;

b)

peňažitými pokutami až do 1000 Kč;

c)

uzamčením až do troch mesiacov;

d)

odňatím práva mať učňa alebo mladistvých pomocníkov, a to na vždy alebo na určitý čas;

e)

odňatím živnostenského oprávnenia na vždy alebo na určitý čas.

§ 227.

Zvláštne trestné prípady.

Peňažitou pokutou od 5 Kč až do 500 Kč trestaní buďte obzvlášte:

a)

ktorí samostatne provodzujú živnosť, bez toho, že by ju riadne ohlásili alebo si nevymohli koncessiu, keď jej je treba;

b)

ktorí živnosť provodzujú ďalej napriek tomu, že im bola zastavená;

c)

ktorí počnú provodzovať niektorý živnostenský závod, uvedený v hlave tretej, bez toho, že by prv obdržali potrebného právoplatného schválenía úradov;

d)

ktorí jednajú proti predpisom o vyhľadávaní objednávok na tovar a o kočovnom predaji.

§ 228.

Peňažitou pokutou od 20 Kč do 1000 Kč trestaní buďte:

a)

ktorí jednajú proti predpisom o prijímaní a zamestnávaní pomocníkov a učňov, taktiež o nakladaní s nimi;

b)

živnostníci uvedení v § 69, keď provodzovanie živnosti, neohlásiac to, zastavia, alebo ohlásiac vzdanie sa živnosti, zanechajú žiadané úradom provodzovanie po výpovednú dobu;

c)

živnostníci, ktorí oprávnenosti svojej zneužívajú k tomu, aby neoprávnené provodzovanie živnosti tretích osôb bolo kryté, ako aj tí, ktorí dali podnet k tomu, aby toto právo bolo zneužívané ku krytiu ich neoprávneného provodzovania živnosti;

d)

živnostníci, ktorí jednajú proti predpisom o potrebných zariadeniach na ochranu života a zdravia pomocníkov vzhľadom na pracovné priestory, stroje a pracovné náčinie; ktorí, zamestnávajúc pomocníkov do dokonaného 18. roku a ženské vôbec, hrubo zanedbávajú náležitého zreteľa na mravnosť; ktorí nešetria predpisov čo do výplaty mzdy.

§ 229.

Odňatím práva mať učňa alebo mladistvých pomocníkov buďte na vždy alebo na určitý čo potrestaní:

a)

živnostníci, ktorí opätovne jednajú proti predpisom o zamestnávaní detí pred dokonaným 12. rokom veku v živnostiach vôbec, detí pred dokonaným 14. rokom veku v továrenských podnikoch, alebo proti predpisom o spôsobe a dobe zamestnávania mladistvých pomocníkov medzi dokonaným 12. a dokonaným 14, rokom veku;

b)

živnostníci, ktorí nedbajú predpisov o nezamestnávaní mladistvých pomocníkov pri určitých nebezpečných alebo zdraviu škodlivých živnostenských prácach;

c)

živnostníci, ktorí opätovne jednajú proti predpisom o nočnej práci mladistvých pomocníkov;

d)

živnostníci, ktorí vzdor opätovným predchodzím trestom porušujú predpisy o prijímaní učňov, ktorí zavinia dlhší nežli 14denný prieťah v prípovedi alebo vyučnej svojich učňov alebo ktorí svojím učňom nedopriavajú potrebného času k návšteve učilíšť zmienených v § 139, odstavci 3.

§ 230.

(1)

Odňatím živnostenského oprávnenia na vždy alebo na určitý čas buďte potrestaní:

a)

živnostníci, ktorí vzdor opätovným predošlým trestom boli uznaní vinnými prestupkom predpisov, ktoré sa vzťahujú na provodzovanie ich živnosti;

b)

živnostníci, o ktorých sa dokáže, že počali provodzovať živnosť odňatú inému živnostníkovi trestným poriadkom, aby mu nadržovali v ďalšom vedení tejto živnosti, ďalej k dopustia sa toho istého prestupku, pre ktorý živnosť ich predchodcovi bola odňatá,

c)

živnostníci, ktorí chtiac živnostenský úrad oklamať čo do nedostatku preukazu spôsobilosti, živnosť, ktorá patrí medzi remeselné živnosti, ohlásia ako podnik po továrnicky provodzovaný a potom živnosť tú provodzujú v rozsahu remeselníka.

(2)

Jestli by mala byť odňatá živnosť, ktorá je reálnou živnosťou, majiteľ ztratí právo k provodzovaniu a ponechá sa mu len, aby scudzil svoje živnostenské právo.

§ 231.

Vymeriavanie trestov.

Pri vymeriavaní trestov prihliadať sa musí na priťažujúce a obľahčujúce okolnosti, taktiež na veľkosť prospechu zamýšľaného prestupkom alebo na spôsobenú škodu.

§ 232.

Trest uväznenia a zmena trestov.

(1)

Zpravidla buďte ukladané peňažité pokuty. Pri okolnostiach zvlášte priťažujúcich lebo keby opätovné peňažité pokuty zostaly marnými, môže uložený byť trest uväznenia.

(2)

Ak bola uložená pokuta peňažitá a nemôže byť zaplatená, má sa premeniť v trest väznenia, pri čom za každých desať korún peňažitej pokuty počítať treba deň uväznenia. Avšak uväznenie nesmie trvať vyše troch mesiacov.

(3)

Sú-li peňažité pokuty, ktoré činia menej ak 10 Kč, nedobytné, buď na ich miesto uložený primeraný trest uväznenia najvýš 24 hodín.

§ 233.

Súbeh s inými tresty.

Ak sú činy alebo opomenutia, ktoré sa javia byť prestupkami živnostenských predpisov, podrobené zároveň trestu, stanovenému inými okresnými predpisy, vtedy tresty, stanovené týmto zákonom pod lit. a), b), c) § 226, nemajú byť zvlášť uložené.

§ 234.

Tresty námestníkov.

(1)

Provodzuje-li živnosť námestník alebo nájomca, buďte tresty na peniazoch i uväznením uložené námestníkovi alebo nájomcovi. Spolu s námestníkom prepadá trestu i majiteľ živnosti, ak bol prestupok spáchaný s jeho vedomím, alebo ak nebol náležite opatrným pri svojom, pri trvajúcich pomeroch možnom dohľade na živnosť alebo pri výbere námestníka, alebo pri dohľade na neho. Keď by podľa zákona živnosť mala byť odňatá, staň sa tak iba vtedy, ak bol prestupok spáchaný s vedomím majiteľa živnosti a keď tento mohol ho zamedziť.

(2)

V každom prípade však nech sa vysloví prepustenie námestníka alebo nájomcu, čím je zároveň vyslovená tiež jeho nespôsobilosť k provodzovaniu živnosti na vlastný alebo na cudzí účet potiaľ, pokiaľ by ináč účel oného výroku bol zmarený (§ 6).

HLAVA IX.

Zvláštne administratívne opatrenia. (§ 235-237)

§ 235.

Odňatie práva mať mladistvých pomocníkov.

(1)

Okrem prípadov uvedených v § 229, v ktorých môže za trest byť odňaté právo mať mladistvých pomocníkov, živnostenský úrad môže tiež administratívnym opatrením odňať toto právo živnostníkom, ktorí dopustili sa hrubého porušenia svojich povinností voči svereným im mladistvým pomocníkom alebo proti ktorým svedčia skutky, ktoré ich po stránke mravnej činia nespôsobilými, aby mali mladistvých pomocníkov.,

(2)

Prípady, kedy administratívnym poriadkom odňaté byť môže právo mať učňa, upravuje § 135.

§ 236.

Odňatie živnostenského oprávnenia.

(1)

Okrem trestných prípadov uvedených v § 230 živnostenské oprávnenie buď odňaté, aby vykonané boly trestné usnesenía, ktorými odňatie bolo vyslovené príslušným úradom pre čin, zakázaný inými trestnými alebo bernými zákony.

(2)

Avšak živnostenské oprávnenie buď tiež samostatne odňaté na určitú dobu alebo navždy:

a)

aký bol živnostník odsúdený pre niektorý čin uvedený v § 5. a bolo-li by zadaných okolností sa obávať, že by ďalšieho provodzovania živnosti zneužíval;

b)

pri koncessovaných živnostiach obzvlášte, dopustí-li sa živnostník po opätovnej písomnej výstrahe činov, ktoré sú na úkor zákonnému požiadavku spoľahlivosti.

(3)

Majiteľ reálnej živnosti tiež v týchto prípadoch pozbýva práva živnosť provodzovať a je mu len ponechané, aby svoje živnostenské právo scudzil.

§ 237.

Premlčanie.

Premlčaním zanikne vyšetrovanie a trest tých prestupkov živnostenského zákona, ktoré sa nemajú pojednávať podľa všeobecného trestného zákona, ak nebol prestupník do šesť mesiacov odo dňa spáchaného prestupku vziať do vyšetrovania.

HLAVA X.

Úrady a úradné úkony. (§ 238-253)

§ 238.

I. stolica.

(1)

Politické administratívne úrady prvej stolice sú tiež prvou stolicou v živnostenských veciach (živnostenskými úrady), a to:

a)

v obciach vidieckych okresné úrady, v Podkarpatskej Rusi slúžnovské úrady;

b)

v Bratislave, v Košiciach, Užhorod a Mukačeve mestský notársky úrad.

(2)

Im náleží vykonávať živnostenské predpisy, u nich podávajú sa ohlášky samostatného provodzovania živnosti s výnimkou uvedenou v § 239, odst. 3., udeľujú živnosti koncessiou viazané, pokiaľ nasledujúce paragrafy neustanovujú nijakej výnimky, im prísluší vyšetrovať a trestať prestupky predpisov tohoto zákona, nakoľko nemá miesta úradné jednanie riadneho súdu trestného (§ 233).

(3)

Provodzuje-li kto živnosť neoprávnene, živnostenský úrad vtedy, keď koná miestne prehliadky cieľom zistenia skutku, nech k vyšetrovaniu priberie zmocnenca, menovaného príslušným spoločenstvom.

(4)

V mestách, kde sú osobitné štátne policajné úrady, nech živnostenský úrad jedná v shode s nimi v prípadoch, v ktorých náleží dbať verejnej bezpečnosti, mravnosti a poriadku.

§ 239.

II. stolica.

(1)

Druhou stolicou sú župné úrady.

(2)

Úradom týmto priamo náleží udeľovať tieto koncessie pre:

Všetky tlačové živnosti (§ 22, pol. 1.), okrem živností, uvedených v § 29, odst. 3.;

požičiavárne kníh a čítárne (§ 22, pol. 2.);

živnostenské prostredkovanie služieb a miest (§ 30);

pohrebné ústavy (§ 35);

záloženskú živnosť (§ 22, pol. 13.);

stavebné živnosti (§ 22, pol. 6.);

hostinské a výčapnické živnosti (počítajúc k nej výčap a rovný predaj pálených liehových nápojov (§ 22, pol. 15.);

po živnostensky provodzované závody na výrobu a rozvádzanie elektriky k osvetľovaniu, ku prevodu sily a k inému živnostenskému i domácemu používaniu (§ 22, pol. 24.);

informačné kancelárie k podávaniu zpráv o úverných pomeroch (firiem i neprotokolovaných živnostníkov a iných osôb) k obchodným účelom (§ 22, pol. 26.);

živnosť zubných technikov (§ 22, pol. 27.); cestovné kancelárie (§ 22, pol. 28.); telegrafné agentúry (telegrafné kancelárie, korešpondenčné kancelárie telegrafné) (§ 22, pol. 30.);

súkromné detektívne podniky (§ 22, pol. 31.);

živnostenskú výrobu zápalného tovaru (§ 22, pol. 33.);

živnostenské spracovanie nafty, živnostenský odbyt petroleja dovozom v dopravných nádržkách a stáčaním z nich (tankový provod) (§ 22, pol. 34.);

vzduchoplavbu (§ 22, pol. 36.);

živnosti, ktoré nabývajú pohľadávok z dopravných obchodov voči dráham a iným dopravným podnikom a ich vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňujú (§ 22, pol. 37.);

tie podniky pre periodickú dopravu osôb, ktoré vzťahujú sa na niekoľko okresov tej istej župy.

(3)

Úradom týmto prislúcha prijímať ohlášky nastúpia a provodzovania živností výroby a obchodu pálenými liehovými nápojmi a rozhodovať o nich v prvej stolici.

(4)

úrady tieto schvaľujú provodzovne, ktoré sú rozložené vo dvoch alebo viac okresoch tej istej župy.

§ 240.

Najvyššia stolica.

(1)

Najvyššou stolicou v živnostenských veciach je ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.

(2)

Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností povoľuje tie periodické dopravné podniky a schvaľuje tie provodzovne, ktoré sú rozložené v obvodoch viacerých župných sväzov.

(3)

Týka-li sa vec tiež pôsobnosti iného ústredného úradu, staň sa dohoda s ním.

§ 241.

Postup vzhľadom na ohlášku živnosti; žiadosť o koncessiu a vrátenie živnosti.

(1)

Ohlášky živnosti, ako aj žiadosti o koncessované živnosti nech sa podávajú živnostenskému úradu prvej stolice, v okrese ktorého bude stanovisko živnosti. Môžu sa podať písomne alebo dať ústne do protokolu. O každej ohláške slobodnej alebo remeselnej živnosti vydá úrad krátke potvrdenie, a to ak stala sa písomne, do 48 hodín, ak stala sa ústne, ihneď.

(2)

živnostenský list vydáva sa na spôsob výťahu z ohlášky a je opatrený stvrdením o vykonanom zápise do živnostenského registru.

(3)

O koncessiách nech sa vydá riadny dekret.

(4)

Každý vydaný živnostenský list a každá udelená koncessia nech sa oznámi spoločenstvu, ktorého sa to týka.

(5)

Ak chce živnostník vzdať sa živnosti (živnosť vrátiť), nech to oznámi hneď živnostenskému úradu.

(6)

Vrátenie (vzdanie sa) živnosti nabýva pôsobnosti dňom, ktorého bolo živnostenskému úradu oznámené, alebo kedy k tomuto úradu došlo. Oznámenia tieto nepodliehajú kolkovej povinnosti.

(7)

Každé vrátenie živnosti alebo inakšie zaniknutie živnosti, taktiež preloženie a iné zmeny živností má živnostenský úrad včas dať na vedomie príslušnému spoločenstvu.

§ 242.

Živnostenský register.

U živnostenských úradov prvej stolice buďte vedené živnostenské registre pre slobodné, remeselné a koncessované živnosti, ale v osobitných oddeleniach; do nich nech sa zapíše každá zmena v živnostiach a vždycky treba ju dať na vedomie tiež úradu, vymeriavajúcemu dane v I. stolici i obchodnej a živnostenskej komore.

§ 243.

Odvolanie v živnostenských veciach.

(1)

Rozhodnutia živnostenských úradov buďte stranám vydávané zároveň s dôvodmi. Nakoľko zákon v jednotlivých prípadoch nepredpisuje niečo iného, platia o odvolaní predpisy zák. čl. XX. z r. 1901.

(2)

Proti rozhodnutiu živnostenského úradu II. stolice, ktorým súhlasne s výrokom živnostenského úradu prvej stolice udelenie koncessovanej živnosti bolo vzhľadom na miestne pomery odopreté, niet ďalšieho odvolania.

(3)

O hostinských a výčapnických živnostiach sú v §§ 25 a 27 zvláštne predpisy.

(4)

Dozvie-li sa vyšší úrad, že nedostáva sa nejakej zákonnej náležitosti, zakročiť má z moci úradu.

§ 244.

Jednanie v trestných veciach.

(1)

Jednanie v trestných živnostenských veciach je zpravidla ústne.

(2)

O pojednávaní napíše sa protokol, do ktorého sa rozhodnutie zaznamená a strane oznámi. Žiada-li strana o to, alebo ak nie je prítomná, oznámi sa jej rozhodnutie i s dôvody tiež písomne.

(3)

živnostenské úrady sú povinné spoločenstvám vždycky dať vedieť, čo úrad na oznámenie spoločenstvom učinené zariadil.

§ 245.

(1)

Ak bol verejným úradom alebo niektorou z osôb pomenovaných v zák. čl. XL. z r. 1914 na základe ich vlastného služobného pozorovania oznámený prestupok živnostenského zákona, môže živnostenský úrad, ak uložil peňažitú pokutu najvýš 30 Kč, príslušný trest trestným nariadením stanoviť bez predchodzieho pojednávania.

(2)

V trestnom nariadení nech sa uvedie:

a)

aký bol trestný čin a kedy a kde bol spáchaný;

b)

meno osoby alebo úradu, ktorý učinil oznámenie;

c)

výmera trestu a na akom trestnom ustanovení sa zakladá;

d)

že obvinený, pokladá-li sa za ukráteného trestným nariadením, môže do 8 dní, počítaných od doručenia výmeru, písomne alebo protokolárne u živnostenského úradu ohlásiť odpor a zároveň oznámiť dôvody na svoju obranu, že však, ak nevznesie odpor v tejto lehote, trestné nariadenie stane sa právoplatným a bude proti nemu vykonané.

(3)

Bol-li v 8dennej lehote vznesený odpor, nastane riadne pojednávanie. Ak nebol vznesený, nieto opravného prostriedku proti trestnému nariadeniu, avšak môže sa povoliť uvedenie v predošlí stav, ak nastanú podmienky § 463, zák. čl. XXXIII. z r. 1896.

§ 246.

Odvolanie v trestných prípadoch.

(1)

Odvolania v trestných prípadoch musia byť podané do 15 dní po intimácii u živnostenského úradu prvej stolice.

(2)

Včasné podanie odvolania má odkladný účinok, avšak vyslovené snáď zastavenie živnosti zostane v platnosti.

§ 247.

Zmiernenie a odpustenie trestu.

Nadriadený úrad má právo tresty z pozoruhodných ohľadov zmierniť alebo odpustiť.

§ 248.

Obmedzenie inštančného postupu.

Proti trestnému usneseníu potvrdenému alebo zmienenému v druhej stolici nieto ďalšieho odvolania.

§ 249.

Určenie peňažitých pokút.

(1)

Pokuty vymáhaj ú sa politickými úrady podľa pravidiel platných pre vymáhanie priamych daní.

(2)

Pokuty plynú do rezervného fondu okresnej nemocenskej pokladne, pri ktorej pomocní pracovníci odsúdeného, poťažne odsúdení pomocní pracovníci v čas spáchaného prestupku boli povinní nemocenským poistením alebo pri ktorej by, predpokladajúc oprávnené provodzovanie živnosti, poťažne skutočné zamestnanie pomocných pracovníkov, bez ohľadu na prípadné snáď spoločenstevné poistenie, bývali povinní nemocenským poistením.

§ 250.

Donucovacie prostriedky.

Úrad, vykonávajúc trestné usnesenía a iné príkazy, môže pre zaistenie úspechu učiniť potrebné opatrenia, ako sú zabavenie tovaru a nástrojov, zastavenie práce strojov, zatvorenie provodzovieň.

§ 251.

Ktoré zamestnania podliehaj ú predpisom živnostenského skona.

(1)

Ustanovenia tohoto zákona platia s obmedzením uvedeným v odstavci 2. pre všetky zamestnania po živnostensky provodzované, či sa už vzťahuj ú na výrobu, zpracovanie alebo prerábanie tržebných vecí, na provodzovanie obchodu alebo na vykonávanie služieb a prác.

(2)

Tomuto zákonu nepodliehajú nasledujúce podniky a zamestnania:

a)

zemedelská a lesná produkcia a jej vedľajšie živnosti, nakoľko sa tieto vedľajšie živnosti čo do hlavnej veci zabývaj ú spracovaním vlastných výrobkov, ďalej výčap vlastného výrobku, dovolený v niektorých častiach krajiny staršími inštitúciami držiteľom vinohradov a sadov;

b)

baníctvo a závody, dľa baňského zákona závislé od povolenia baňských úradov;

c)

činnosť literárna, právo spisovateľov k vlastnému nákladu a provodzovanie krásnych umení;

d)

námezdné práce spôsobu najhrubšieho (nádennícke práce atď.);

e)

zárobkové odvetvia, ktoré patria do kategorie vedľajšieho domáceho zamestnania a provodzované bývajú obyčajnými členy vlastnej domácnosti;

f)

úkony advokátov, verejných notárov a obchodných dohodcov (senzálov zmenečných, senzálov pre tovar a loďných senzálov, agentov burzovných), inženierov a zememeričov v smysle nariadenia býv. uh. ministra kultu a vyučovania zo dňa 23. mája 1890, čís. 22.578/V. M. o užívaní názvu "inženier" a v smysle zák. čl. XXXIX. z r. 1908 a nariadenia vlády Československej republiky zo dňa 12. mája 1922, čís. 148 Sb. z. a n., a iných osôb, ktoré úradom pre určité jednania sú ustanovené a sľubom zaviazané;

g)

provodzovanie lekárstva (lekári, ranhojičia, zubní, oční lekári, pomocníci pri porode, porodné asistentky a babky atď.), podniky rôznych liečebných ústavov, k ním počítajúc porodnice a blázince, lázne a ústavy na liečenie pitím, lekárnictvo, zverolekárstvo, k tomu počítajúc myškovanie dobytka;

h)

zárobkové odvetvia súkromého vyučovania a vychovávania a ústavy na to sa vzťahujúce;

i)

živnostenské práce verejných ľudomilných, vyučovacích, trestných alebo polepšovacích ústavov;

k)

podniky úverných ústavov, bánk, peňažných ústavov, poisťovieň, zaopatrovacích a dôchodových ústavov, sporitelieň atď.;

l)

železničné a paroplavebné podniky;

n)

podniky stálych prievozov na riekach, jazerách; prieplavoch atď., ďalej úpravy pre plavenie dreva;

n)

podniky pre verejné zábavy a rôzne predstavenia;

o)

podniky periodických tlačív a ich predaj;

p)

podomný obchod a iné výhradne obchôdzkami konané živnostenské práce.

§ 252.

Záverečné ustanovenia.

(1)

Osobné, živnostenské, továrnické a obchodnícke práva, nadobutné dľa dosavádnych zákonných ustanovení, zostávajú v platnosti a prislúchajú im tiež všetky rozsiahlejšie práva, spojené dľa tohoto zákona s provodzovaním živnosti.

(2)

Reálna povaha po práve jestvujúcich radikovaných a predajných živností v ničom sa nemení. Nové reálne živnostenské práva nesmejú byť zakladané.

(3)

Čo do štátnych monopolov a regálií, ako aj práv propinačných a mlynských, ktoré na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi ešte platia, ďalej dotyčne regálnych benefícií zostávajú rozhodnými dosavádne predpisy.

(4)

Práva udelené zákonom o výsadách majiteľom výsad na vynálezy, opravy a objavy nie sú prítomným zákonom dotknuté.

§ 253.

Platnosť, účinnosť a prevedenie zákona.

Zákon tento nabýva účinnosti za 6 mesiacov po vyhlásení, s výnimkou § 159, ktorý nabýva účinnosti dňom vyhlásenia tohoto zákona. Platnosť jeho vzťahuje sa na územie Slovenska a Podkarpatskej husi.

Jeho prevedenie prísluší ministrovi priemyslu, obchodu a živností, ako aj ministrovi sociálnej pečlivosti a ministrovi školstva a národnej osvety v dohode so zúčastnenými ministry.

Dňom účinnosti tohoto zákona pozbýva platnosti zák. čl. XVII./1884 uh. a všetky nariadenia, vydané na jeho základe. Zák. čl. XXV./1899 uh. zostane v platnosti len pokiaľ ide o licencie už udelené a o licencie, udelenie ktorým sa pojednáva v deň, kedy tento zákon nastúpi platnosť.

T. G. Masaryk v. r.

 

Švehla v. r.

 

Novák v. r.

 

Habrman v. r.

 

Dr. Markovič v. r.