Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. ¹

Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

O ochrannom opatrení sa rozhodne podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa tohto alebo iného zákona sa posudzuje priestupok, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

Podľa tohto zákona sa posudzuje tiež priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) a priestupok proti majetku podľa § 50, ktorý spáchal v cudzine česko-slovenský štátny občan alebo cudzinec, ² ktorý má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak takéto konanie nebolo v cudzine prejednané. Iný priestupok spáchaný v cudzine česko-slovenským štátnym občanom alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa posudzuje podľa tohto alebo iného zákona len vtedy, ak ním uvedená osoba porušila povinnosť, ktorú má podľa česko-slovenských predpisov mimo územia republiky, alebo ak to vyplýva z vyhlásených medzinárodných dohôd, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná.

Podľa osobitných predpisov ³ sa prejedná konanie, ktoré má znaky priestupku, ak sa ho dopustili

Toto konanie sa prejedná ako priestupok, ak jeho páchateľ prestal byť osobou uvedenou v odseku 1.

Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Pokutu možno uložiť do 1000 Kčs, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.

V blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 500 Kčs a v rozkaznom konaní (§ 87) do 2000 Kčs.

Pokuta je príjmom obce, ak bola uložená za priestupky proti verejnému poriadku (§ 47 a 48), proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), proti majetku (§ 50), ako aj za priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a za priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce. Výnosy ostatných pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Príjmom obce sú aj výnosy pokút uložených obcou v blokovom konaní.

Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na dva roky, a ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.

Do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať.

Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť, ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal, že jej ďalší výkon nie je potrebný. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa.

Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a

Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

obmedzujúce opatrenie,

zhabanie veci.

Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné, športové alebo kultúrne podujatia. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami (§ 30), priestupku proti verejnému poriadku (§ 47 a 48) a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49).

Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku; možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok.

Ak nebolo uložené prepadnutie veci uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) alebo b), možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak

O zhabaní veci nemožno rozhodnúť, ak od konania, ktoré má znaky priestupku, uplynuli dva roky. Ustanovenie § 15 ods. 2 platí obdobne.

Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.

Pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (ďalej len "mladistvý"), sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži.

Priestupok mladistvého nemožno prejednať v rozkaznom konaní.

Horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 2 000 Kčs a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 200 Kčs.

Zákaz činnosti možno mladistvému uložiť najdlhšie na jeden rok, ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 1 000 Kčs, za priestupok podľa odseku 1 písm. d) až h) pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 1 000 Kčs, a ak priestupok spáchal vodič motorového vozidla tým, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške alebo ak bola dychová skúška pozitívna, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu na zistenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, hoci to pri odbere krvi nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, možno zaň uložiť pokutu do 5 000 Kčs a zákaz činnosti do jedného roku. Za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 5 000 Kčs a zákaz činnosti do jedného roku.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až f) možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. g) až j) pokutu do 5 000 Kčs; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. d), g) a j).

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 5 000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) pokutu do 10 000 Kčs; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c).

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 5 000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. c) pokutu do 10 000 Kčs; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. b).

Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne protiprávne získa, obsadí alebo užíva byt alebo nebytový priestor.

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 5 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 5 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 5 000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. a), c) a d) pokutu do 10 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až e) možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs, za priestupok podľa odseku 1 písm. f) až ch) pokutu do 5 000 Kčs; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. f), g) a ch).

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b), c), d) a f) možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) a g) pokutu do 5 000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) do 10 000 Kčs; zákaz činnosti do šiestich mesiacov možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. f), do jedného roku za priestupok podľa odseku 1 písm. g) a do dvoch rokov za priestupok podľa odseku 1 písm. h).

Priestupku sa dopustí ten, kto ohrozuje výchovu a vzdelávanie maloletého najmä tým, že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku žiaka.

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a), c) a d) možno uložiť pokutu do 3000 Kčs; za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 5000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) pokutu do 10 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs; za priestupok podľa odseku 1 písm. d) až g) pokutu do 5 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) a f) pokutu do 5 000 Kčs; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. f).

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs; zákaz činnosti do jedného roku možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. d).

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 1 000 Kčs, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) a c) pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 1 000 Kčs, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 5 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. c) pokutu do 5 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto neoprávnene

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 5 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane životného prostredia iným spôsobom, než ako vyplýva z ustanovení § 21 až 44, zhorší životné prostredie.

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 1 000 Kčs, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) pokutu do 3 000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) pokutu do 5 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 1 000 Kčs a za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) pokutu do 3 000 Kčs.

Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, ak škoda neprevyšuje polovicu najnižšej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 3 000 Kčs.

obvodné úrady,

orgány Zboru národnej bezpečnosti, ak ide o priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

iné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný. ⁸

Priestupok, ktorý bol spáchaný v cudzine česko-slovenským štátnym občanom alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, alebo ak nemožno miesto spáchania priestupku spoľahlivo zistiť, prejedná správny orgán, v ktorého územnom obvode má alebo naposledy mal páchateľ trvalý pobyt.

Miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko.

Štátne orgány a štátne organizácie poskytujú správnym orgánom pri preverovaní oznámení o priestupkoch, pri prejednávaní priestupkov a pri výkone rozhodnutí potrebnú súčinnosť. Štátne orgány oznamujú príslušným správnym orgánom priestupky, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej právomoci, ak nie sú samy príslušné na ich prejednanie.

Občania sú povinní podať správnym orgánom nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. 2); podanie vysvetlenia sú oprávnené odoprieť, ak by im alebo osobám blízkym hrozilo nebezpečenstvo postihu za priestupok, prípadne za trestný čin alebo by porušili štátne alebo služobné tajomstvo alebo zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti.

Ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.

Spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného konania.

priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. d), § 29 ods. 1 písm. ch), § 30 ods. 1 písm. d) až h) a § 35 ods. 1 písm. f),

priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ak smerujú proti bezpečnosti osôb, priestupky proti majetku, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a iné priestupky proti poriadku v štátnej správe spáchané na úseku štátnej správy v ich pôsobnosti.

Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného šetrenia orgánu Zboru národnej bezpečnosti alebo na základe oznámenia občana, organizácie alebo orgánu o priestupku. Ak sa oznámenie podáva osobne, spíše sa o ňom zápisnica.

Orgán Zboru národnej bezpečnosti je povinný prijímať oznámenia o priestupkoch, ktoré objasňuje, a čo najskôr ich vybavovať.

Ak vznikne podozrenie, že priestupok spáchala určitá osoba, oznámi orgán Zboru národnej bezpečnosti tejto osobe, z akého priestupku je podozrivá, najneskôr na začiatku osobného jednania s ňou.

Osoba podozrivá zo spáchania priestupku je oprávnená dať sa zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí.

Obdobné oprávnenie patrí i zákonnému zástupcovi mladistvého.

Ak o to požiada zákonný zástupca mladistvého, má právo zúčastniť sa úkonov pri objasňovaní priestupku mladistvého.

vec odovzdá príslušnému orgánu, ak ide o konanie majúce znaky priestupku, ktoré sa prejednáva podľa osobitných predpisov, ³ alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok alebo ak nasvedčujú skutočnosti, že ide o trestný čin,

vec odloží, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno priestupok prejednať.

Ak nie sú dôvody na odovzdanie alebo odloženie veci podľa § 61, predloží orgán Zboru národnej bezpečnosti príslušnému správnemu orgánu správu o výsledku objasňovania, ktorá musí obsahovať

K správe o výsledkoch objasňovania sa pripoja všetky dôkazy, ktoré boli získané počas objasňovania.

vyžaduje vysvetlenie od štátnych orgánov, od obcí a od organizácií,

vyžaduje odborné vyjadrenia od príslušných orgánov,

obstaráva potrebné podklady, najmä spisy a iné písomné materiály,

vyžaduje potrebné vysvetlenia od občanov,

vyžaduje úkony potrebné pri zistení totožnosti osôb a ich pobytu.

Správny orgán vec odloží bez toho, aby začal konanie, ak osoba podozrivá z priestupku

Správny orgán vec ďalej odloží, keď

Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený.

Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

Podkladom na začatie konania o priestupku je oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.

Konanie o priestupkoch uvedených v § 58 ods. 1 písm. a) sa začína len na základe správy orgánu Zboru národnej bezpečnosti o výsledkoch objasňovania.

Priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) a priestupky podľa § 50 spáchané medzi blízkymi osobami, ako aj priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ").

Pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, možno návrh podať príslušnému správnemu orgánu alebo pri objasňovaní orgánu Zboru národnej bezpečnosti najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel. V návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým spôsobom sa mal priestupok spáchať.

Ak vyjde v konaní o priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) alebo o priestupku podľa § 50 začatom na návrh najavo, že skutok nebol spáchaný medzi blízkymi osobami, pokračuje sa v konaní z úradnej povinnosti.

Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom či obdobnom pomere sa považujú za osoby navzájom blízke, len ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, právom pociťovala druhá ako vlastnú ujmu.

Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len "poškodený"), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.

Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

prokurátorovi alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin,

orgánu príslušnému podľa osobitného právneho predpisu ³ na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1,

správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným správnym deliktom než priestupkom.

obvinený z priestupku,

poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,

vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,

navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Ak je obvineným z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa; im sa tiež oznamuje rozhodnutie o priestupku.

Kto má u seba vec dôležitú pre zistenie skutočného stavu veci, alebo vec, ktorú možno vyhlásiť za prepadnutú alebo zhabanú, je povinný ju na výzvu správneho orgánu vydať; ak ju nevydá, môže sa mu vec na základe rozhodnutia správneho orgánu odňať. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

Ak sa vydaná alebo odňatá vec nevyhlási za prepadnutú alebo za zhabanú, musí sa bez zbytočného prieťahu vrátiť tomu, komu nepochybne patrí; inak tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá.

Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že

Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c) a j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje; v ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci konania sa o zastavení konania len upovedomia.

Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Povinnosť uhradiť trovy konania nemožno uložiť v blokovom konaní (§ 84), ani v rozkaznom konaní (§ 87).

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania podľa odseku 1 celkom alebo čiastočne upustiť.

Úhrada trov konania je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán starostlivosti o dieťa.

Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

Vlastník zhabanej veci sa môže odvolať len proti časti rozhodnutia, v ktorej sa vyslovuje zhabanie veci.

Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania (§ 76 ods. 2).

Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.

Rozhodnutie o priestupku, ktorým bola uložená pokuta vyššia ako 2 000 Kčs alebo zákaz činnosti na čas dlhší ako šesť mesiacov, alebo prepadnutie alebo zhabanie veci, ktorej hodnota presahuje 2 000 Kčs, je preskúmateľné súdom.

Návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. ¹¹

Na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81).

Ak požiada účastník, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom, o odloženie výkonu rozhodnutia, ¹² správny orgán jeho žiadosti vyhovie.

Pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov. ¹³

Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať.

Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.

V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

Bloky na ukladanie pokút (ďalej len "pokutové bloky") vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od príslušnej okresnej finančnej správy, ak plynie výnos pokút do príslušného štátneho rozpočtu, a ak plynie výnos pokút do rozpočtu národného výboru, od príslušného okresného národného výboru.

Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.

Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.

orgány Zboru národnej bezpečnosti aj priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 30, § 43 ods. 1 písm. a) a b) a § 44, ako aj podľa § 46, ak k ním došlo na úseku štátnej správy v ich pôsobnosti, na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 a priestupky proti majetku podľa § 50,

obce priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, priestupky proti majetku podľa § 50, ako aj priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce,

orgány štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 21 ods. 1 písm. b), d) a f), § 30 ods. 1 písm. f) a g) a priestupky podľa § 46, ak nimi boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti práce, ak sa dopustil niektorého z týchto priestupkov pracovník organizácie alebo podnikateľa v ich priestoroch alebo na ich pracoviskách,

orgány hygienickej služby priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 29 ods. 1 písm. a), b), d), e), g) a h),

orgány štátneho dozoru vo veciach životného prostredia priestupky podľa § 45.

Ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2).

Rozkaz nemožno vydať, ak obvinený z priestupku je zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku. Oznamuje sa vždy písomne.

Obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.

Rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia.

V rozkaznom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.

Ak postúpi správny orgán Českej republiky priestupok správnemu orgánu Slovenskej republiky preto, že v jeho územnom obvode sa páchateľ priestupku zdržiava alebo má pracovisko, prejedná sa priestupok podľa tohto zákona.

Rozhodnutia vydané v konaní o priestupku správnym orgánom Českej republiky platia aj na území Slovenskej republiky.

O upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti podľa § 14 ods. 3 rozhoduje na návrh osoby, ktorej sa zákaz činnosti uložil, správny orgán, ktorý priestupok prejednal v prvom stupni. Pri mladistvom môže návrh podať aj jeho zákonný zástupca alebo orgán starostlivosti o dieťa.

Proti rozhodnutiu o návrhu podľa odseku 1 sa nemožno odvolať; návrh nemožno podať opätovne.

zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku v znení neskorších predpisov;

vyhláška ministra vnútra č. 61/1961 Zb. o blokovom konaní v znení neskorších predpisov;

zákon č. 126/1968 Zb. o niektorých prechodných opatreniach na upevnenie verejného poriadku;

§ 49 až 51 zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode;

zákon Slovenskej národnej rady č. 36/1990 Zb. o udeľovaní amnestie vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky.