Do služobného pomeru môže byť prijatý občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a

Služobné orgány sú povinné oboznámiť občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, so základnými povinnosťami a právami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami služby a s hmotným zabezpečením.

Občan, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania vyrozumený v ustanovenej lehote.

Občan je prijímaný do služobného pomeru na základe rozhodnutia služobného orgánu. Výrok rozhodnutia o prijatí musí obsahovať

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti prijímacieho konania.

Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi službu v tento deň.

Ak občan nemôže nastúpiť službu preto, že deň prijatia pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo sviatok, považuje sa podmienka nástupu služby v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi službu v najbližší nasledujúci deň služby.

Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu.

Policajtovi sa po dobu trvania služobného pomeru prerušuje členstvo a činnosť v politických stranách a v politických hnutiach. ²

S výnimkou vedeckej, umeleckej alebo publicistickej činnosti môže policajt vykonávať podnikateľskú a inú hospodársku činnosť iba s písomným súhlasom služobného orgánu.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o vykonávaní podnikateľskej a inej hospodárskej činnosti policajtami.

Policajt pri vzniku služobného pomeru skladá služobnú prísahu.

Služobná prísaha znie:

"Slávnostne vyhlasujem, že budem čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem vždy spravovať ústavou a zákonmi.

Tak prisahám!"

Pri vzniku služobného pomeru môže byť určená skúšobná doba, a to najdlhšie na dvanásť mesiacov.

V skúšobnej dobe nesmie byť policajt zaradený do samostatného výkonu služby bezpečnostnej povahy.

Určenú skúšobnú dobu možno so súhlasom policajta skrátiť, ak dosahuje policajt v priebehu skúšobnej doby veľmi dobré výsledky vo výkone služby.

Doba, po ktorú bol policajt uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz, sa do skúšobnej doby započítava v rozsahu najviac 10 dní.

Policajt vykonáva službu spravidla v služobnej rovnošate.

Na služobných rovnošatách a ich súčastiach nosia policajti štátny znak Slovenskej republiky.

Podrobnosti o služobnej rovnošate ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

V policajnom zbore sa používajú dva druhy hodností policajtov, ktoré sú si vzájomne rovnocenné.

Ustanovujú sa tieto druhy hodností policajtov:

Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa tieto podmienky:

Policajt v 1. skupine hodností má nárok na

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

Policajtovi možno prepožičať vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne má, na dobu, po ktorú to vyžaduje funkcia alebo služobné úlohy, ktorými je poverený. Prepožičanie hodnosti však nezakladá nárok na úpravu služobného príjmu.

Hodnosť prepožičiavajú orgány uvedené v § 12.

Služobné hodnotenie je základným podkladom pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený.

Služobné hodnotenie spočíva v posúdení plnenia služobných povinností a spôsobilosti policajta na ďalší výkon funkcie alebo služby.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o služobnom hodnotení.

Služobný orgán ustanovuje policajta do voľných funkcií v súlade s potrebami policajného zboru, podľa dosiahnutej kvalifikácie a záveru služobného hodnotenia a so zreteľom na zdravotný stav policajta.

Minister môže ustanoviť, ktoré funkcie v policajnom zbore sa obsadzujú na základe konkurzu, a podrobnosti o konkurznom konaní.

Policajt musí byť prevedený na inú funkciu v policajnom zbore,

Policajt môže byť prevedený na inú funkciu v policajnom zbore,

Prevedenie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie, a to aj v inom mieste služobného pôsobiska v tom istom druhu služby, a ak to nie je možné, v inom druhu služby. Z doterajšej funkcie sa policajt tiež odvolá, ak má byť ustanovený do vyššej funkcie. Pri ustanovovaní do inej funkcie sa postupuje podľa § 15 ods. 1.

Policajt môže byť premiestnený na výkon funkcie rovnakej alebo vyššej úrovne len v tom istom mieste služobného pôsobiska na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby.

Do funkcie zastávanej policajtom pred jeho premiestnením podľa odseku 1 nemožno počas premiestnenia ustanoviť iného policajta.

Policajt môže byť preložený na výkon funkcie rovnakej alebo vyššej úrovne do iného miesta služobného pôsobiska na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby; opätovne môže byť preložený až po uplynutí dvoch rokov od skončenia predchádzajúceho preloženia. Pokiaľ s tým policajt súhlasí, môže byť preložený do iného miesta služobného pôsobiska aj na dlhšiu dobu, prípadne opätovne preložený aj pred uplynutím doby dvoch rokov od skončenia predchádzajúceho preloženia.

Do funkcie zastávanej policajtom pred jeho preložením podľa odseku 1 nemožno počas preloženia ustanoviť iného policajta.

Zmeny v služobnom pomere možno vykonať tiež na základe dohody policajta a služobného orgánu.

Policajta možno previesť na inú funkciu, trvale premiestniť alebo trvale preložiť, ak o to požiada.

Na zmeny uvedené v odsekoch 1 a 2 v služobnom pomere sa nevzťahuje ustanovenie § 17.

Policajt môže byť vyslaný na čas nevyhnutne potrebný na služobnú cestu.

Policajt môže byť na získanie potrebných skúseností vyslaný na stáž.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, možno policajta na nevyhnutne potrebný čas poveriť zastupovaním iného policajta ustanoveného vo funkcii rovnakej alebo vyššej úrovne.

Ak je to pre policajta výhodnejšie, patrí mu v prípadoch uvedených v odseku 1 funkčný plat v rovnakej výške, v akej by mu patril, keby bol ustanovený do príslušnej funkcie, a to odo dňa zastupovania.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zastupovaní vo funkcii.

Policajti, ktorí nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 24 až 27, môžu byť zaradení do

O zaradení policajtov do záloh uvedených v odseku 1 písm. a) až c) a o ich vyňatí z týchto záloh rozhoduje minister.

O zaradení policajtov do zálohy uvedenej v odseku 1 písm. d) a o ich vyňatí z tejto zálohy rozhodujú služobné orgány.

z dôvodu všeobecného záujmu po dohode s civilnou organizáciou pridelení k tejto organizácii,

z dôležitých záujmov služby vyslaní na plnenie služobných úloh v civilnej organizácii,

pridelení (vyslaní) na výkon služby v zahraničí,

dlhodobo uvoľnení na plnenie úloh v odborových orgánoch (§ 145).

Do neplatenej zálohy sa zaradia policajti, ktorí

Do neplatenej zálohy podľa odseku 1 sa zaraďujú policajti, ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný príjem na dobu dlhšiu ako dva mesiace, a policajtky, ktorým bola udelená ďalšia materská dovolenka.

Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo sa dopustil trestného činu a ďalšie ponechanie vo výkone služby by ohrozovalo dôležitý záujem služby alebo priebeh prešetrovania činu, môže byť rozhodnutím služobného orgánu dočasne pozbavený výkonu služby.

Výkonu služby možno policajta pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, možno ho pozbaviť výkonu služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Do doby pozbavenia výkonu služby sa nezapočítava doba výkonu väzby.

Policajtovi, ktorý bol pozbavený výkonu služby, patrí odo dňa pozbavenia 50% služobného príjmu, najmenej však vždy vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi. Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10% služobného príjmu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 80% služobného príjmu.

Ak sa pozbavenie výkonu služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho služobný príjem skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt pozbavený výkonu služby, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol pozbavený výkonu služby, prepustený zo služobného pomeru.

Policajt je povinný:

Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore s právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia alebo pokynu, je ho policajt povinný splniť. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť ohlási bez zbytočného odkladu vyššiemu nadriadenému.

organizovať, riadiť a kontrolovať výkon služby,

zabezpečovať, aby policajti boli na výkon služby náležite vycvičení a vyškolení,

oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

Odmenami sú:

Odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

Do vyššej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) môže minister povýšiť in memoriam tiež policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností.

Disciplinárnym priestupkom je zavinené porušenie základných povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Ako disciplinárny priestupok sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len "priestupok"), ⁴ a vybaví tiež konanie, ktoré má znaky trestného činu, pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. ⁵

písomné pokarhanie,

zníženie funkčného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,

zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

zákaz činnosti,

prepadnutie veci.

Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho priestupku alebo priestupku, výčitka, disciplinárny trest sa neuloží.

Za disciplinárny priestupok možno policajtovi uložiť len jeden z disciplinárnych trestov uvedených v § 36 písm. a) až c).

Disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti rotného, seržanta asistenta, podporučíka, mladšieho inšpektora alebo generála.

Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárny trest uvedený v § 36 písm. a), b), d) a e). Tieto disciplinárne tresty možno uložiť samostatne alebo spolu; tresty uvedené v § 36 písm. a), b) nie je možné uložiť súčasne.

Disciplinárny trest zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. ⁶

Disciplinárnym trestom zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta.

Disciplinárny trest zákazu činnosti sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bol tento disciplinárny trest uložený, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu zákazu činnosti rozhoduje služobný orgán, ktorý trest uložil.

Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený skutkový stav; policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť sa k veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Uložením disciplinárneho trestu nie je policajt zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú disciplinárnym priestupkom alebo priestupkom spôsobil.

Za disciplinárny priestupok možno disciplinárny trest uložiť najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho priestupku a len do tridsať dní odo dňa, kedy sa o disciplinárnom priestupku dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených policajta, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho priestupku. Lehota na uloženie disciplinárneho trestu za konanie uvedené v osobitných predpisoch ⁵ sa riadi premlčacou dobou podľa osobitného predpisu. ⁷ Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho priestupku, bolo predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína lehota tridsať dní pre uloženie disciplinárneho trestu dňom, kedy sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto šetrenia; uvedená lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Ak sa dopustil policajt disciplinárneho priestupku v cudzine, začína plynúť tridsaťdňová lehota pre uloženie disciplinárneho trestu dňom nasledujúcim po dni návratu policajta z cudziny, pokiaľ sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta o tomto konaní dozvedel v dobe, keď sa policajt zdržiaval v cudzine; inak platí ustanovenie tretej vety odseku 1.

Doba, na ktorú bol policajtovi uložený disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň, sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti.

Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárny trest do jedného roka odo dňa spáchania priestupku.

Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami môže byť uložený disciplinárny trest len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník; ak ide o priestupok urážky na cti, môže byť disciplinárny trest uložený len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a policajta.

Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí služobný orgán, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí služobný orgán poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadal.

Poškodený a navrhovateľ môže požiadať služobný orgán nadriadený služobnému orgánu, ktorý vo veci konal, o preskúmanie vybavenia priestupku. O tomto oprávnení musí byť poškodený a navrhovateľ poučený.

Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bol disciplinárny trest uložený skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

Disciplinárny trest nemožno uložiť, prípadne vykonať, ak sa vzťahuje na disciplinárny priestupok, priestupok alebo trestný čin amnestia.

Amnestiu na disciplinárne priestupky udeľuje minister.

Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho trestu sa disciplinárny trest zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárny trest nebol uložený. Ak disciplinárny trest zákazu činnosti neskončil v tejto dobe, zahladzuje sa jeho vykonaním.

Príslušný služobný orgán môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho trestu, ak policajt výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bol však uložený disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roku alebo zákaz činnosti, môže tak služobný orgán urobiť najskôr po uplynutí polovice času výkonu tohto trestu.

rozhodovanie, či konanie policajta má všetky znaky priestupku potrebné pre určenie viny,

rozhodovanie o prepadnutí veci, zákaze činnosti a upustení od výkonu jeho zvyšku,

posudzovanie, či bola zmeškaná lehota na podanie podnetu,

určenie blízkej osoby,

zisťovanie výšky spôsobenej škody,

spoločné konanie,

odloženie veci,

zastavenie konania.

Dĺžka základného času služby v týždni sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.

Služobný orgán môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem služby; ak bol policajtovi určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali, pokiaľ možno, na sobotu a nedeľu. Pokiaľ to povaha služby vyžaduje, môže byť služba rozvrhnutá nerovnomerne; priemerný čas služby však nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždennom, presiahnuť hranicu určenú pre dĺžku základného času služby v týždni.

O rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhodujú príslušné služobné orgány; určia tiež začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. Dĺžka jednej nepretržitej smeny môže byť najviac 24 hodín.

Policajt má najdlhšie po každých piatich hodinách nepretržitého výkonu služby nárok na prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa policajtovi aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa prestávky na jedenie a oddych započítavajú do základného času služby.

Policajt je povinný vykonávať službu nad stanovený základný čas služby v týždni a v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby. Za takto vykonávanú službu mu patrí náhradné voľno.

Ak koná policajt službu podľa odseku 1 priamej bezpečnostnej povahy, náhradné voľno sa mu musí poskytnúť do jedného mesiaca; ak to nie je možné pre dôležitý záujem služby, patrí policajtovi za každú hodinu výkonu takejto služby peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej jeho priemernému hodinovému služobného príjmu, ktorá sa zvyšuje o 33%, ak je takáto služba vykonávaná v noci, v deň nepretržitého odpočinku v týždni. V sobotu patrí príplatok 50%, v nedeľu a vo sviatok 100%.

Nocou sa rozumie čas od 22. hodiny do 06. hodiny.

Pri službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na 6 hodín; nepretržitý odpočinok v týždni musí však byť najmenej 24 hodín.

Okruh činností priamej bezpečnostnej povahy a to, čo sa považuje za službu vykonávanú v dôležitom záujme podľa odsekov 1 a 2, určí minister.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, možno policajtovi nariadiť služobnú pohotovosť alebo dosiahnuteľnosť.

Za služobnú pohotovosť a dosiahnuteľnosť patrí policajtovi osobitná odmena.

Podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti a dosiahnuteľnosti a výšku osobitnej odmeny poskytovanej za služobnú pohotovosť a dosiahnuteľnosť ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstvo.

Policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak v ňom vykonával službu aspoň 60 dní.

Za kalendárny rok, v ktorom vznikol alebo skončil služobný pomer, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky, aj keď nesplnil podmienku uvedenú v odseku 1.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, aký čas sa posudzuje ako čas výkonu služby.

Základná výmera dovolenky je 36 kalendárnych dní. Základná výmera dovolenky sa predlžuje o 14 kalendárnych dní policajtovi, ktorý aspoň 14 kalendárnych dní dovolenky využije na kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie; to neplatí, ak v tom istom kalendárnom roku bola policajtovi poskytnutá preventívna rehabilitácia.

Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac trvania služobného pomeru v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Ak vznikne služobný pomer najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky i za tento kalendárny mesiac; za kalendárny mesiac, v ktorom služobný pomer skončil, patrí policajtovi pomerná časť dovolenky, len ak v tomto mesiaci trval služobný pomer dlhšie ako 15 dní.

Dovolenka sa spravidla vyčerpáva vcelku; ak sa poskytuje v častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej 14 kalendárnych dní, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak.

Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 50 ods. 1. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť služobný príjem, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

Nástup dovolenky určuje služobný orgán, a to s prihliadnutím na záujmy služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený najmenej 15 dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí.

Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je služobný orgán povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Služobný orgán je však povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň 14 kalendárnych dní dovolenky v kalendárnom roku, pokiaľ na ne má nárok.

Služobný orgán nemôže určiť čerpanie dovolenky v dobe, kedy je policajt uznaný neschopným služby pre chorobu alebo úraz, ani v dobe, po ktorú je policajtka na materskej dovolenke. Počas trvania ostatných dôležitých osobných prekážok v službe môže služobný orgán určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

Ak čerpá dovolenku policajt s časom služby rozvrhnutým nerovnomerne, určí sa dovolenka tak, aby zahrňovala toľko hodín, v ktorých by inak konal službu, koľko by ich pripadlo na dovolenku čerpanú policajtom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže služobný orgán zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný neschopným služby pre chorobu alebo úraz, alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje tiež nástupom na materskú dovolenku.

Ak v čase dovolenky pripadne sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom služby, nezapočítava sa do dovolenky.

Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný príjem, ktorý tvoria jednotlivé zložky služobného príjmu určeného mesačným výmerom, na ktoré mal policajt nárok v deň predchádzajúci dňu nástupu dovolenky. Pohyblivé príplatky a odmeny sa do služobného príjmu počas dovolenky nezapočítavajú. Na žiadosť policajta mu musí byť služobný príjem splatný v priebehu dovolenky vyplatený už pred nastúpením dovolenky.

Policajtovi patrí za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada vo výške služobného príjmu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky, pokiaľ dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roka.

Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke siedmich kalendárnych dní. Ak policajt túto službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky.

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 54 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorá služba je zdraviu škodlivá alebo mimoriadne náročná.

Ak policajt nemôže kvôli prekážkam z dôvodu všeobecného záujmu alebo kvôli dôležitým osobným prekážkam vykonávať službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas.

Policajt, ktorému sa poskytlo služobné voľno kvôli prekážkam v službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný príjem, pokiaľ mu nebola poskytnutá odmena alebo vyplatená náhrada služobného príjmu podľa osobitných predpisov.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu sa poskytuje služobné voľno kvôli prekážkam z dôvodu všeobecného záujmu, kvôli dôležitým osobným prekážkam a v akom rozsahu patrí služobný príjem počas tohto služobného voľna.

Služobné voľno bez nároku na služobný príjem sa poskytne policajtovi po dobu, po ktorú sa mu poskytuje peňažná pomoc alebo príspevok podľa osobitných predpisov. ⁸

Policajtovi môže byť poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný príjem na nevyhnutne potrebnú dobu, ak o to požiada z vážnych dôvodov.

Policajt má nárok na tieto náležitosti:

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky nároku na jednotlivé druhy náležitostí, ich výšku, výplatné termíny a ďalšie podrobnosti.

Služobný príjem sa vypláca za celý kalendárny mesiac.

Pri skončení služobného pomeru je služobný príjem splatný v deň skončenia služobného pomeru.

Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať na základe písomného súhlasu policajta. Inak možno zo služobného príjmu zraziť len

O výkone rozhodnutia zrážkami zo služobného príjmu platia všeobecne záväzné právne predpisy. ⁹

Poradie zrážok zo služobného príjmu sa riadi predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere. ¹⁰

Policajtovi patrí náhrada cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných povinností; rovnako mu patrí náhrada za používanie vlastných predmetov potrebných na výkon služby, ak ich policajt používa so súhlasom služobného orgánu.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky nároku na náhradu výdavkov uvedených v odseku 1, ich výšku a ďalšie podrobnosti.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone služby zaisťujú služobné orgány.

Služobné orgány sú povinné najmä:

Služobné orgány sú povinné starať sa aj o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa s ich vedomím zdržiavajú na pracoviskách policajného zboru.

Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby policajtov vydá ministerstvo.

dodržiavať právne predpisy, rozkazy a pokyny vydané na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby,

používať pri výkone služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné služobné prostriedky a pomôcky,

zúčastniť sa na školení a výcviku uskutočňovanom v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, podrobiť sa skúškam z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a lekárskym prehliadkam,

bez zbytočného odkladu oznamovať svojmu nadriadenému nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie policajtov pri výkone služby.

Služobné orgány vytvárajú policajtom podmienky pre riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon služby.

Služobné orgány sú najmä povinné:

Policajný zbor môže s policajtom uzavrieť dohodu, ktorou sa zaväzuje umožniť policajtovi získanie alebo zvýšenie vzdelania a policajt sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia po určený čas v služobnom pomere podľa tohto zákona alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo zvýšením vzdelania alebo ich pomernú časť. Policajný zbor sa môže s policajtom tiež dohodnúť, že policajt uhradí aj náklady, ktoré boli vynaložené na získanie alebo zvýšenie jeho vzdelania, ak jeho služobný pomer skončí uvoľnením, stratou hodnosti alebo prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. d), e) alebo f) pred získaním predpokladaného vzdelania alebo pred zvýšením vzdelania.

Dohoda uvedená v odseku 1 musí byť uzatvorená písomne a musí v nej byť uvedené:

inak je dohoda neplatná.

Ak nesplní policajt svoj záväzok len čiastočne, povinnosť náhrady nákladov sa pomerne zníži.

Povinnosť náhrady nákladov nevznikne, ak služobný pomer skončil prepustením z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a) alebo b).

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o podmienkach získania alebo zvýšenia vzdelania podľa predchádzajúcich odsekov; môže tiež ustanoviť, kedy možno policajtovi úhradu nákladov celkom alebo čiastočne odpustiť.

Vymedzenému okruhu policajtov sa poskytuje na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní 14 kalendárnych dní v roku.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom okruh policajtov uvedených v odseku 1 a podmienky pre poskytovanie preventívnej rehabilitácie policajtom.

Policajtka nesmie byť ustanovená do funkcie ani zaraďovaná do služieb, ktorých výkon je pre ňu fyzicky neprimeraný, škodí jej organizmu alebo ohrozuje jej materské poslanie.

Tehotná policajtka nesmie byť ustanovená do funkcie ani zaraďovaná do služieb, ktorých výkon podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo zo zdravotných dôvodov tkvejúcich v jej osobe. To platí obdobne o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Ak tehotná policajtka vykonáva funkciu, ktorej výkon je tehotným policajtkám zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, sú služobné orgány povinné dočasne ju previesť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná. To platí obdobne o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Ak policajtka dosahuje vo funkcii, na ktorú bola prevedená bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok podľa predpisov o nemocenskom poistení. ¹⁴

Tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo obvodu obce služobného pôsobiska alebo bydliska alebo preložiť do iného miesta služobného pôsobiska len s jej súhlasom.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Služobné orgány sú povinné pri zaraďovaní do služby prihliadať aj na potreby policajtiek starajúcich sa o deti mladšie ako 15 rokov.

Služobné orgány určia policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej policajtke na jej žiadosť kratší čas služby alebo ho inak vhodne upravia, ak v tom nebráni dôležitý záujem služby.

Nároky policajtiek na materskú dovolenku a na prestávky na dojčenie sa riadia predpismi platnými pre pracovníčky v pracovnom pomere. ¹⁵

Ak policajtka požiada služobný orgán o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, je služobný orgán povinný jej žiadosti vyhovieť.

zrušením v skúšobnej dobe,

uvoľnením,

prepustením,

stratou hodnosti,

uplynutím dohodnutej doby,

úmrtím policajta.

Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná.

Služobný pomer podľa odseku 1 skončí uplynutím štyroch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a služobný orgán nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie služobnému orgánu.

Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak

O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e) alebo f) môže byť rozhodnuté len do dvoch mesiacov odo dňa, kedy služobný orgán dôvod prepustenia zistil, najneskôr však do jedného roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení policajtovi tiež doručené. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz.

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

Pri prepustení skončí služobný pomer uplynutím dvoch mesiacov, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

Ak policajt porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť úmyselne alebo ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, je možné skončiť služobný pomer prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. e) alebo f) dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, to je v dobe,

Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. e) a f).

Ak bolo rozhodnutie o prepustení doručené policajtovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 111 ods. 2 nezapočítava v prípade, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

Ak končí služobný pomer, je služobný orgán povinný policajtovi vydať najneskôr v deň skončenia služobného pomeru služobný posudok.

Ak služobný orgán podáva inému zamestnávateľovi alebo štátnemu orgánu posudok o služobnej činnosti policajta, musí policajta s jeho obsahom oboznámiť a na požiadanie mu vydať jeho odpis. Iné informácie o policajtovi je služobný orgán oprávnený podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inak.

Pri skončení služobného pomeru je služobný orgán povinný vydať policajtovi, prípadne inému zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky policajta voči policajnému zboru, výšku, poradie a v prospech koho sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce pre hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, poskytované podľa osobitných predpisov.

Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň 6 rokov. Základná výška odchodného je jednonásobok posledného hrubého mesačného služobného príjmu a zvyšuje sa za každý ďalší ukončený rok služobného pomeru o jednu polovicu posledného hrubého služobného príjmu. Ak je to pre policajta výhodnejšie, vymeriava sa odchodné z jeho priemerného hrubého služobného príjmu za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru.

Pokiaľ bol policajt prepustený podľa § 110 ods. 1 písm. d), znižuje sa odchodné vypočítané podľa odseku 1 o jednu tretinu.

Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa tohto zákona bezprostredne prijatý do služobného pomeru podľa iného zákona, odchodné nepatrí, ak mu zákon tento nárok zachová.

Policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. a) alebo b), patrí platové vyrovnanie, ak nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia alebo na príspevok za službu.

Platové vyrovnanie do výšky posledného čistého služobného príjmu sa poskytuje od začatia zárobkovej činnosti alebo od začiatku poskytovania hmotného zabezpečenia podľa osobitných predpisov ¹⁸ do uplynutia dvanástich mesiacov od skončenia služobného pomeru.

Príspevok za službu (ďalej len "príspevok") patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d).

Pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.

Príspevok nepatrí po dosiahnutí veku 60 rokov.

Príspevok je 25% služobného príjmu, ak policajt vykonával službu aspoň po dobu 15 rokov. Za každý ďalší ukončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok zvyšuje o 1% služobného príjmu, najviac však do výšky 40% služobného príjmu.

Príspevok sa vymeriava z posledného hrubého mesačného služobného príjmu policajta pred skončením služobného pomeru, alebo ak je to pre neho výhodnejšie, z jeho priemerného hrubého služobného príjmu za posledných 5 kalendárnych rokov pred skončením služobného pomeru.

Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa osobitných predpisov ¹⁹ patrí oprávnenému vyšší príspevok.

Pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.

Príspevok sa zvyšuje v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako čiastočný invalidný dôchodok zo sociálneho zabezpečenia. ²⁰

Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, po dobu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodku zo sociálneho zabezpečenia. ²¹

V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

Služobný orgán je povinný

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa vyzvania služobným orgánom, služobný orgán postupuje ďalej bez jeho stanoviska.

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok pre využívanie voľného času uzatvárajú v mene policajtov príslušné odborové orgány a v mene policajného zboru príslušné služobné orgány kolektívne zmluvy.

Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitných predpisov. ²⁵

Súčinnosť služobných orgánov s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že služobné orgány sú povinné umožniť príslušným odborovým orgánom

Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa zaraďuje do zálohy. Minister po dohode s príslušným odborovým orgánom určí okruh odborových funkcií, pri výkone ktorých sa policajt zaraďuje do zálohy.

Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 15.

Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa udelí voľno s nárokom na služobný príjem na nevyhnutne potrebný čas.

Služobné orgány poskytujú na zabezpečenie činnosti základných odborových organizácií a ich orgánov nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

Podrobnosti o poskytovaní materiálnych a technických prostriedkov upraví minister po dohode s príslušným odborovým orgánom.

Ak ide o funkcionára príslušného odborového orgánu, ktorý je oprávnený spolurozhodovať so služobným orgánom v dobe funkčného obdobia a v dobe dvoch rokov po jeho skončení, je služobný orgán povinný požiadať príslušný odborový orgán o predchádzajúci súhlas k prepusteniu tohto funkcionára.

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas služobnému orgánu podľa odseku 1, je rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára neplatné.

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takomto prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

Právo na náhradu za stratu na služobnom príjme a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodov služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých a príspevok za službu sa nepremlčuje; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 150 ods. 2 a 3.

K zániku práva preto, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 39, § 102 ods. 3 a § 110 ods. 2; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

Ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba počas konania neplynie. To isté platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

Právo uplatňuje policajt podaním u služobného orgánu, služobný orgán ho uplatňuje rozhodnutím.

Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

Ak nie je ďalej ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru za tri roky.

Ak ide o opakujúce sa plnenia, je doba na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, v lehote desiatich rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za desať rokov.

Premlčacia doba uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo písomne uznané, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.

Policajtom sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru započítavajú doby, ak boli započítané podľa doterajších predpisov.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu zvýhodnene započítava výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti.

Dňom účinnosti tohto zákona sa služobný pomer policajtov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.

Konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona uskutočňujú a o opravných prostriedkoch rozhodujú orgány príslušné podľa tohto zákona a spôsobom ustanoveným v tomto zákone.

Ak bola podľa doterajších predpisov určená skúšobná doba dlhšia ako 12 mesiacov, posudzuje sa ku dňu účinnosti tohto zákona, ako by bola určená v dĺžke 12 mesiacov. Ak takto určená skúšobná doba uplynula už pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, posudzuje sa, ako by uplynula dňom predchádzajúcim dňu účinnosti tohto zákona.

Ak policajt, ktorého skúšobná doba uplynula podľa odseku 4, písomne požiada o zrušenie služobného pomeru do jedného mesiaca odo dňa účinnosti tohto zákona, jeho služobný pomer končí uplynutím jedného kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia žiadosti príslušnému služobnému orgánu.

Príspevok, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej bol priznaný. Dňom účinnosti tohto zákona sa príspevok zvýši rovnakým spôsobom, akým bol zvýšený čiastočný invalidný dôchodok v roku 1991.

Hodnosti policajtov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti policajtov podľa tohto zákona.

Hodnosti v I. druhu hodností prislúchajú policajtom okrem policajtov zaradených v službe kriminálnej polície. ²⁶

Hodnosti v II. druhu hodností prislúchajú policajtom zaradeným v službe kriminálnej polície.

Zrušuje sa ustanovenie § 74 zákona Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k služobnému pomeru policajtov podľa tohto zákona stráca platnosť: